…Ľvov: západná Ukrajina ponúka viac ako si myslíte

…možno sa pýtate, rovnako ako moja mamina, čo ma viedlo k rozhodnutiu vycestovať na Ukrajinu. Nečakajte však nič sofistikované. Moja najbežnejšia odpoveď na otázku typu “Prečo práve Kongo / Senegal / Ukrajina / (dosaď akúkoľvek inú krajinu)?” znie obvykle “Ešte som tam nebola!”. Zvyčajne je takéto rozhodnutie podporené dobrý existujúcim leteckým spojením, najlepšie rovno z Bratislavy.

A tak to bolo aj v tomto prípade. Na Ukrajine som ešte nebola a čuduj sa svet, v súčasnosti existujú až dve priame linky z Bratislavy. Jedna smeruje do hlavného mesta Kyjev a druhá do nie príliš známeho mesta Ľvov, ktoré sa stalo aj našou destináciou.

Po úspešnom minuloročnom výlete do Bosny a Hercegoviny sme sa v rovnakej zostave totiž rozhodli kúpiť aj tento rok lacné letenky a vycestovať za dobrodružstvom. Zvažovali sme Sofiu (ako aj minulý rok) či Ljubljanu autom. Vyhral však práve Ľvov, o ktorom sme nemali ani len potuchy, čo od tohto mesta na západnej Ukrajine očakávať.

Ako a za koľko sa dá dostať do Ľvova

Spiatočná letenka Bratislava -> Ľvov nás vyšla krásnych 35EUR na let v polke marce, pričom cena leteniek vždy závisí od sezóny, kedy chcete cestovať. My sme išli mimo nej. S výhodnou letenkou sa nám pomaly začali napĺňať plány o lacnom výlete do exotiky. Áno, naši rodičia na Ukrajine nikdy nič exotické nevideli, rovnako ako na Rusku či krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, no my, čo sme pedagógov neoslovovali súdruh, nenosili sme pionierske šatky a ruštinu sme mali ako voliteľný jazyk, pre nás je Ukrajina určite exotika.

Let z Bratislavy trval asi hodinu, čo v mojich očiach dáva mestu Ľvov ďalšie plusové body. Predstavte si, že iba do Košíc to zvládne ICčko za cca 5hodín a len jednosmerný lístok stojí približne 20EUR. BTW do Ľvova sa môžete dostať napríklad aj vlakom či autobusom, no bude vám to trvať o neporovnateľne dlhšie.

Po prílete do mojej 38. navštívenej krajiny nás ako prvé prekvapilo moderné letisko pripomínajúce to bratislavské, ktoré tiež nie je ďaleko vzdialené od centra mesta. Veľmi príjemné!

Príchod do novej destinácie vo mne väčšinou nevzbudzuje túžbu odhaľovať rébusy spojené s lokálnou MHD a pokiaľ to financie povoľujú, volím radšej prepravu na ubytovanie taxíkom. V Ľvove funguje Uber, na letisku wifi a tak sme sa za 3 EUR odviezli do centra mesta, kde nás už na byte čakala Diana, naša hostiteľka.

Ubytovanie v Ľvove

Náš ľvovský domov sa nachádzal takmer v úplnom centre meste, a hoci nás pán taxikár priviezol najbližšie možne, museli sme ostatok prejsť pešo. Tak veľmi v centre sme bývali. Vstup do budovy s naším bytom rezervovaným cez Booking.com nebol podobný ničomu, čo som kedy videla. Úzke drevené schody, opadávajúca omietka, čierna mačka… Mala som pocit, akoby som sa ocitla o 50 rokov naspäť v čase. Akonáhle sme však vstúpili do bytu, ocitli sme sa naspäť v súčasnosti. Byt bol skvelý, vkusne zariadený a presne taký, aký sme pre náš výlet potrebovali: Cozy Apartment.

Od Diany sme dostali tipy na najlepšie a najbližšie reštaurácie a vyrazili sme spoznávať ukrajinské gastro. Naša prvá zastávka bola vzdialená iba pár krokov, reštaurácia Gwara.

Nočný život

Po výbornom jedle a prvej ochutnávke lokálnej pálenky sme sa vydali preskúmať večerné mesto. Veľmi rýchlo sme zistili, že ľudia tu majú vo veľkej obľube višňový likér podávaný za studena ale aj teplý. Nedá sa ho prehliadnuť. V centre nájdete niekoľko stánkov či akýchsi výčapov pod názvom Opitá višňa plných ľudí opierajúcich sa o standby stoly, či v prípade chladnejšieho počasia o ohrievače.

Témou číslo jedna sa na peknú polhodinku stalo mesto plné ľudí. Ostávame totiž v nemom úžase ako v sobotu večer v polovici marca nachádzame centrum plné rôznych pouličných hudobníkov a davu ľudí spievajúcich spolu s nimi, popíjajúcich a debatujúcich. Ľvov sa nám začínal páčiť! No na teraz nám atmosféry stačilo. Odchádzame domov sledovať prebiehajúce prvé kolo prezidentských volieb a doštudovať si niečo viac o meste.

Spoznávame Ľvov

Prebudenie do nového dňa bolo ťažké. Vypili sme veľa višeňky a tak na raňajky odišli dievčence bezomňa, no s úlohou priniesť mi polievku, čo ma postaví na nohy. Bola som ochotná akceptovať všetky odpovede od “Polievku nemali!” až po “Vstávaj a neopúšťaj sa!“, no keď sa dievky vrátili s úžasnou zeleninovou polievkou, v ktorej bola dokonca zázračná quinoa a k nej brokolicovo-syrový muffin, bola som presvedčená, že som v živote nič lepšie nejedla. Polievka pochádzala z podniku Cukor a na druhý deň sme si tu už dopriali raňajky v plnom počte. Akokoľvek týmto polievkovým počinom nám začínalo dochádzať, že Ľvov sa pre nás stane gastro nebom…

A keďže sa ukrajinský alkohol nepodpísal iba na mne, vydali sme sa do ulíc opäť v počte 2 kusy, tentokrát už s lepšou predstavou s kým tu máme do činenia… Ľvov je totiž celkom veľké mesto, priam 7. najväčšie na Ukrajine a žije tu až 720k obyvateľov. Ups, tak to nie je žiadny Niš, ako som toto mesto mala doteraz mylne zaradené.

Lokalita, v ktorej sme bývali nemohla byť lepšia. Za každým rohom sa ukrývala nejaká pamiatka či zaujímavosť. Začali sme čokoládovňou, ktorej sem tam hovoria aj Múzeum čokolády, prípadne Ľvovská manufaktúra čokolády. Malá, nenápadná 7-poschodová budova bez výťahu a schodiskom takým úžasným, že by sa zaň nemusel hanbiť ani Maurits Cornelis Escher. Čokoládovňa poskytuje možnosť nahliadnuť ako sa čokoláda vyrába, v predajni si môžete zakúpiť rôzne bonbóny, deti v kľude odložiť do detského kútika a v kaviarni posedieť pri čokoládových variáciách. Dajte si tiež tú námahu a vyšliapte si schodiskom až na samý vrch. Je tu observation deck, odkiaľ dovidíte na široké okolie centra.

V krásnom počasí sme sa poprechádzali uličkami mesta a nasávali nedeľnú atmosféru. Bola rovnako úchvatná ako tá sobotňajšia. Dokonca sme narazili na malý blšáčik, kde okrem toaletného papieru s Vladimírom Putinom a magnetiek predávali aj množstvo starožitností.

Pomaly sme sa dostali až k budove Národnej opere, kde nám už viac nebolo treba na to, aby sme uznali kvality mesta Ľvov. Všade kopec ľudí prechádzajúcich sa sem a tam, dôchodcovia na lavičkách hrali karty či šach a rodiny s deťmi si vychutnávali spoločné chvíle. Len tak, lebo je pekne a nedeľa.

Postupne nám vyhladlo a tak sme sa vybrali vyduriť chýbajúce číslo 3 našej osádky a zamierili sme za jedlom. Hlad nás zavial čisto bez prípravy do ukrajinskej reštaurácie a opäť sme sa trafili. Jedálny lístok ponúkal všehochuť, no nosným pilierom boli jednoznačne lokálne delikatesy.

S plnými bruškami sme si dali ešte malú prechádzku smerom domov a išli sme si spytovať svedomie na gauč.

Aj v Ľvove majú free walking tour

Ani návšteva mesta levov sa nezaobišla bez tradičnej free walking tour. Tentokrát nás sprevádzal plachý chalanisko, ktorý svojimi znalosťami pripomínal skôr akademika ako sprievodcu. No keďže nám v tento deň počasie neprialo a zúčastnili sme sa prehliadky len my tri, dostali sme od mladého pána akademika súkromnú prehliadku mesta.

Ľvov je považovaný za kultúrne centrum Ukrajiny a jeho stred je vyhlásený za historicko-architektonickú rezerváciu zapísanú od roku 1998 do zoznamu UNESCO.

Prehliadku sme začali od hlavného námestia známeho tiež ako Rynok, kde sa v jeho strede nachádza mestská radnica s vežou, ktorá za malý poplatok poskytuje jeden z mnohých výhľadov na mesto. Rynok si nesie svoje meno už od 14. storočia kedy ho vystavali nemecký remeselníci a stavbári a nesie preto prvky centrálnych námestí stredovekých miest v Nemecku.

Okrem iného sa na tomto štvorcovom námestí nachádza aj Múzeum kávy, podobné tomu čokoládovému, tiež známe pod názvom Kávová baňa či Ľvovská manufaktúra kávy. Kaviareň je opradená mýtom, že káva v Ľvove nie je plodom rastliny ale je ťažená v bani a je preto plodom zeme.

Jednou zo 44 budov na námestí je Talianský dvor a pokiaľ sa oň nebudete špeciálne zaujímať, pravdepodobne ho ani nenájdete. Jeho krásy nájdete až po vstupe na nádvorie. Zrazu sa totiž ocitnete z renesančnom Taliansku a budete sa cítiť skôr ako v Benátkach a nie ako na Ukrajine.

Samotný dvor je súčasťou akéhosi komplexu múzeí, ktoré tu vedľa seba stoja jeden vedľa druhého a na konci ktorého nájdete tiež zaujímavé Múzeum Apoteka. Už od roku 1735 tu totiž existovala lekáreň, ktorú vlastnil Wilhelm Natorp, vojnový lekárnik. Múzeum vzniklo až oveľa neskôr, v roku 1966 a dnes pozostáva zo 16 izieb plných farmaceutických starožitností, lekárskych predpisov, liekov a dokonca aj z alchymistickej dielne.

Pokiaľ sa vydáte od reštaurácie Pošta ďalej od centra, prídete po pár krokoch k ulici Virmenska, čo v ukrajinčine znamená Arménska. Po pravej ruke sa nachádza malá štvrť s bohémskou atmosférou a rovnomenným kultúrnym centrom Dzyga. Po ľavej ruke sa črtá arménska štvrť s nádhernou katedrálou. Tu sme sa letmo zoznámili s históriou malej arménskej komunity žijúcej v Ľvove.

Potulkami po uličkách úzkeho centra sme sa postupne dostali až do židovskej štvrte. Tu sme zistili, že to je práve tá naša, v ktorej bývame. Nachádza sa tu Múzeum zbraní zo 14. storočia, ale aj pamätník pôvodnej synagógy či školy, ktorá s ňou bola spojená.

Počas prehliadky mesta sme navštívili či len prešli okolo množstva kostolov, ktorých počet sa hádam ani nedá zrátať na dvoch rukách. My sme navštívili pravoslávny Uspenský kostol s vežou Korniakt a cez blízky knižný trh sme sa dostali aj k Dominikánskemu kostolu.

Múzeum ľudovej architektúry a vidieckeho života a.k.a. skanzen

V deň návratu domov sme sa ešte trošku namotivovali a vydali sme sa pozrieť si trochu prírody a pôvodnej ľudovej architektúry. Cesta do múzea vyzerala na prvý pohľad komplikovane a aj sme sa trošku zapotili, keďže ľudia na ulici nerozumeli slovu skanzen, no nakoniec sme ho predsa našli. Múzeum ľudovej architektúry a vidieckeho života sa nachádza asi 3-5 zastávok električkou z centra mesta, po ktorých prichádza jemný 15 minútový výstup do kopčeka s obytnou štvrťou plnou rodinných domov. Zrazu sa pred vami začne vynárať les a s ním aj samotný skanzen. Vstupné je 40 hrivien, cca 1,30 EUR.

Ak vám to čas dovolí, obetujte mu kľudne aj pol dňa. Nachádza sa tu cez 100 budov z rôznych regiónov a kútov Ukrajiny, pričom sa do mnohých z nich dá vstúpiť, pozrieť si zariadenie či vypočuť výklad sprievodcu.

Čo ešte vidieť v Ľvove

Mesto je preplnené pamiatkami a vidieť ich všetky počas jednej návštevy nie je možné. Z tých, ktoré sa nám nepodarilo vidieť spomeniem ešte pár najväčších či najdôležitejších:

• Vysoký zámok: ide vlastne o kopec či horu nad mestom, ktorá dostala meno podľa zámku, ktorý to do 18.storočia stál. Dnes je tu umiestnená televízna veža so štúdiami, ale aj park, kam radi chodia domáci kvôli výhľadu.
• Halyckyj Rynok: na trhoch tu je vraj dobrá lokálne atmosféra
• Cintorín Lychakiv: morbídne, no aj v Paríži sa chodí na cintorín obdivovať rôzne pomníky, náhrobky a rodinné krypty
• Palác Potockých

Ďalšie tipy na jedlo a pitie

• Dom legiend: na streche sa nachádza starý trabant a je odtiaľ ďalší krásny výhľad dole na mesto
• Piváreň Pravda
• Tajný bar Kryivka: pustia vás dnu iba ak poviete heslo “Slava Ukrajini“
• Ak máte radi kvalitnú kávu či kapučínko s latteartom, skúste pozrieť čo pre Ľvov odporúčajú European Coffee Trip

Zaujímavosti

• V Ľvove si budete musieť prestaviť hodinky o 1 hodinu dopredu.
• Ukrajinská mena je hrivna a za 1 EUR dáte 30 hrivien, čo je ako kedysi naše koruny.
• Symbolom mesta je lev, od čoho je odvodené aj jeho meno Ľvov, v latinčine Leopolis.
• V medzivojnovom období patrilo mesto Poľsku, od ktorého je vzdialené iba 65 km.
• Z Ľvova pochádza speváčka Ruslana.
• Celý výlet nás vyšiel asi na 150 EUR – letenka, ubytovanie na 3 noci, jedlo, pitie, preprava po meste.
• Ak by ste si chceli o Ľvove prečítať aj od niekoho iného, pozrite k Street Food Hunters.

Tak čo poviete na Ukrajinu? Išli by ste? Boli ste už? Ako sa vám páčilo?

~ Lenka Says ~