…Ľvov: západná Ukrajina ponúka viac ako si myslíte

…možno sa pýtate (rovnako ako moja mamina), čo ma viedlo k rozhodnutiu vycestovať na Ukrajinu. Nečakajte nič sofistikované. Moja najbežnejšia odpoveď na otázku typu „Prečo práve Olomouc / Atény / Ľvov / (dosaď akúkoľvek inú krajinu)?„ znie obvykle „Ešte som tam nebola!„. Zvyčajne je takéto rozhodnutie podporené ešte aj dobrým existujúcim leteckým spojením, najlepšie rovno z Bratislavy.

Rovnako tomu bolo aj v tomto prípade. Na Ukrajine som ešte nebola a čuduj sa svet, v súčasnosti (7/2020) existujú 4 priame linky z Bratislavy. Dve smerujú do hlavného mesta Kyjev, ďalšia do nie príliš známeho mesta Ľvov a treťou destináciou sa stala Odessa.

Po úspešnom výlete do Bosny a Hercegoviny sme sa v rovnakej zostave rozhodli kúpiť aj tento rok lacné letenky a vycestovať za dobrodružstvom. Zvažovali sme Sofiu, či Ľubľanu autom, no vyhral práve Ľvov. Nemali sme ani potuchy, čo od tohto mesta na západnej Ukrajine očakávať.

Ako a za koľko sa dá dostať do Ľvova

Spiatočná letenka Bratislava -> Ľvov nás vyšla krásnych 35 EUR v polke marca. (Nezabúdajte, že cena leteniek vždy závisí od sezóny, kedy chcete cestovať. My sme išli mimo hlavnej sezóny, preto tá cena.) S výhodnou letenkou sa nám pomaly začali napĺňať plány o lacnom výlete do exotiky.

Áno, naši rodičia na Ukrajine nikdy nič exotické nevideli, rovnako ako na Rusku či krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. No my, čo sme pedagógov neoslovovali súdruh, nenosili sme pionierske šatky a ruštinu sme mali ako voliteľný jazyk, pre nás je Ukrajina exotikou.

Let z Bratislavy trval asi hodinu, čo v mojich očiach dáva mestu Ľvov ďalšie plusové body. Predstavte si, že iba do Košíc to zvládne ICčko za cca 5hodín a len jednosmerný lístok stojí približne 20EUR. Do Ľvova sa môžete dostať aj vlakom či autobusom, no kvôli kontrolám na hranici vám to bude trvať neporovnateľne dlhšie.

Z letiska do centra

Po prílete do mojej 38. navštívenej krajiny nás ako prvé prekvapilo moderné letisko. Pripomínalo to bratislavské a tiež nebolo príliš vzdialené od centra mesta. Veľmi príjemné!

Príchod do novej destinácie vo mne väčšinou nevzbudzuje túžbu odhaľovať rébusy spojené s lokálnou MHD. Pokiaľ to financie povoľujú, volím radšej prepravu na ubytovanie taxíkom. V Ľvove funguje Uber a na letisku wifi. Tak sme sa za 3 EUR odviezli do centra mesta, kde nás už na byte čakala Diana, naša hostiteľka.

Ubytovanie v Ľvove

Náš ľvovský domov sa nachádzal takmer v úplnom centre mesta. A hoci nás pán taxikár priviezol najbližšie ako mohol, museli sme zvyšok cesty prejsť pešo. Tak veľmi v centre sme bývali. Vstup do budovy s naším bytom nebol podobný ničomu, čo som kedy videla. Úzke drevené schody, opadávajúca omietka, čierna mačka… Mala som pocit, akoby som sa ocitla o 50 rokov naspäť v čase. Akonáhle sme však vstúpili do bytu, boli sme naspäť v súčasnosti. Byt bol skvelý, vkusne zariadený a presne taký, aký sme pre náš výlet potrebovali: Cozy Apartment.

Od Diany sme dostali tipy na najlepšie a najbližšie reštaurácie a vyrazili sme spoznávať ukrajinské gastro. Naša prvá zastávka bola vzdialená iba pár krokov od apartmánu, reštaurácia Gwara.

• 

• 

• 

Ľvov a nočný život

Po výbornom jedle a prvej ochutnávke lokálnej pálenky sme sa vydali preskúmať večerné mesto. Veľmi rýchlo sme zistili, že ľudia tu majú vo veľkej obľube višňový likér podávaný za studena, ale aj teplý. Nedá sa ho prehliadnuť. V centre nájdete niekoľko stánkov či akýchsi výčapov pod názvom Opitá višňa. Tie sú plné ľudí opierajúcich sa o standby stoly, či v prípade chladnejšieho počasia o ohrievače.

Témou číslo jedna sa pre nás na peknú polhodinku stalo mesto plné ľudí. Ostávame totiž v nemom úžase, ako v sobotu večer, v polovici marca nachádzame centrum plné rôznych pouličných hudobníkov a davu ľudí spievajúcich spolu s nimi, popíjajúcich a debatujúcich. Ľvov sa nám začínal páčiť! No na teraz nám atmosféry stačilo. Odchádzame domov doštudovať si niečo viac o meste.

Deň 2 v Ľvove

Prebudenie do nového dňa bolo ťažké. Vypili sme veľa višeňky, a tak na raňajky odišli dievčence samé. Dostali však úlohu priniesť mi polievku, čo ma postaví na nohy. Bola som ochotná akceptovať všetky odpovede od „Polievku nemali!“ až po „Vstávaj a neopúšťaj sa!„. No keď sa dievky vrátili s úžasnou zeleninovou polievkou, v ktorej bola zázračná quinoa a k nej brokolicovo-syrový muffin, bola som presvedčená, že som v živote nič lepšie nejedla. Polievka pochádzala z podniku Cukor a na druhý deň sme si tu dopriali raňajky v plnom počte. Akokoľvek, týmto polievkovým počinom nám začínalo dochádzať, že Ľvov sa pre nás stane gastro nebom… A keďže sa ukrajinský alkohol nepodpísal iba na mne, vydali sme sa do ulíc opäť v počte 2 kusy. Tentokrát s lepšou predstavou s kým máme do činenia…

Spoznávame mesto

Ľvov je totiž celkom veľké mesto, priam 7. najväčšie na Ukrajine a žije tu až 720k obyvateľov. Ups, tak to nie je žiadny Niš, ako som toto mesto mala dovtedy mylne zaradené.

Lokalita, v ktorej sme bývali nemohla byť lepšia. Za každým rohom sa ukrývala nejaká pamiatka či zaujímavosť. Začali sme čokoládovňou, ktorej hovoria aj Múzeum čokolády, prípadne Ľvovská manufaktúra čokolády. Malá, nenápadná 7-poschodová budova bez výťahu a schodiskom takým úžasným, že by sa zaň nemusel hanbiť ani Maurits Cornelis Escher. Čokoládovňa poskytuje možnosť nahliadnuť ako sa čokoláda vyrába. V predajni si môžete zakúpiť rôzne bonbóny, deti v kľude odložiť do detského kútika a v kaviarni posedieť pri čokoládových variáciách. Dajte si tiež tú námahu a vyšliapte si schodiskom až na samý vrch. Je tu observation deck, odkiaľ dovidíte na široké okolie centra.

V krásnom počasí sme sa poprechádzali uličkami mesta a nasávali nedeľnú atmosféru. Bola rovnako úchvatná ako tá sobotňajšia. Dokonca sme narazili na malý blšáčik, kde okrem toaletného papieru s Vladimírom Putinom a magnetiek predávali aj množstvo starožitností.

Pomaly sme sa dostali až k budove Národnej opery. Tu nám už viac nebolo treba na to, aby sme uznali kvality mesta Ľvov. Všade množstvo ľudí prechádzajúcich sa sem-tam. Dôchodcovia hrajúci na lavičkách karty či šach a rodiny s deťmi si vychutnávajúce spoločné chvíle. Len tak, lebo je pekne a nedeľa.

Postupne nám vyhladlo a tak sme sa vybrali vyduriť chýbajúce číslo 3 našej osádky a zamierili sme za jedlom. Hlad nás zavial čisto bez prípravy do ukrajinskej reštaurácie a opäť sme sa trafili. Jedálny lístok ponúkal všehochuť, no nosným pilierom boli jednoznačne lokálne delikatesy.

• 

• 

• 

S plnými bruškami sme si dali ešte malú prechádzku smerom domov a išli sme si spytovať svedomie na gauč.

Aj v Ľvove majú free walking tour

Ani návšteva mesta levov sa nezaobišla bez tradičnej free walking tour. Tentokrát nás sprevádzal plachý chalanisko, ktorý svojimi znalosťami pripomínal skôr akademika ako sprievodcu. No keďže nám v tento deň počasie neprialo a zúčastnili sme sa prehliadky len my tri. Dostali sme však od mladého pána akademika súkromnú prehliadku mesta.

Ľvov je považovaný za kultúrne centrum Ukrajiny. Jeho stred je vyhlásený za historicko-architektonickú rezerváciu zapísanú od roku 1998 do zoznamu UNESCO.

Rynok

Prehliadku sme začali od hlavného námestia známeho tiež ako Rynok. V jeho strede sa nachádza mestská radnica s vežou, ktorá za malý poplatok poskytuje jeden z mnohých výhľadov na mesto. Rynok si nesie svoje meno už od 14. storočia, kedy ho vystavali nemeckí remeselníci a stavbári. Nesie si preto prvky centrálnych námestí stredovekých miest v Nemecku.

Okrem iného sa na tomto štvorcovom námestí nachádza aj Múzeum kávy. Je podobné tomu čokoládovému, a tiež známe pod názvom Kávová baňa či Ľvovská manufaktúra kávy. Kaviareň je opradená mýtom, že káva v Ľvove nie je plodom rastliny, ale je ťažená v bani. Preto je plodom zeme.

Jednou zo 44 budov na námestí je Talianský dvor a pokiaľ sa oň nebudete špeciálne zaujímať, pravdepodobne ho ani nenájdete. Jeho krásy objavíte až po vstupe na nádvorie. Zrazu sa totiž ocitnete z renesančnom Taliansku a budete sa cítiť skôr ako v Benátkach a nie ako na Ukrajine.

Samotný dvor je súčasťou akéhosi komplexu múzeí, ktoré tu vedľa seba stoja jedno vedľa druhého. Na jeho konci nájdete zaujímavé Múzeum Apoteka. Už od roku 1735 tu totiž existovala lekáreň, ktorú vlastnil Wilhelm Natorp, vojnový lekárnik. Múzeum vzniklo však oveľa neskôr, v roku 1966. Dnes pozostáva zo 16 izieb plných farmaceutických starožitností, lekárskych predpisov, liekov a dokonca aj z alchymistickej dielne.

Arménska štvrť

Pokiaľ sa vydáte od reštaurácie Pošta ďalej od centra, prídete po pár krokoch k ulici Virmenska, čo v ukrajinčine znamená Arménska. Po pravej ruke sa nachádza malá štvrť s bohémskou atmosférou a rovnomenným kultúrnym centrom Dzyga. Po ľavej ruke sa črtá arménska štvrť s nádhernou katedrálou. Tu sme sa letmo zoznámili s históriou malej arménskej komunity žijúcej v Ľvove.

• 

• 

• 

Židovská štvrť

Potulkami po uličkách úzkeho centra sme sa postupne dostali až do židovskej štvrte. Tu sme zistili, že to je práve tá naša, v ktorej bývame. Nachádza sa tu Múzeum zbraní zo 14. storočia, ale aj pamätník pôvodnej synagógy či školy, ktorá s ňou bola spojená.

Počas prehliadky mesta sme navštívili, alebo len prešli okolo množstva kostolov. Ich počet sa hádam ani nedá zrátať na dvoch rukách. My sme navštívili pravoslávny Uspenský kostol s vežou Korniakt a cez blízky knižný trh sme sa dostali aj k Dominikánskemu kostolu.

• 

• 

• 

Múzeum ľudovej architektúry a vidieckeho života a.k.a. skanzen

Na tretí deň, deň návratu domov, sme sa ešte trošku namotivovali a vydali sme sa pozrieť si trochu pôvodnej ľudovej architektúry. Cesta do múzea vyzerala na prvý pohľad komplikovane. Aj sme sa trošku zapotili kýmsme tam prišli, keďže ľudia na ulici nerozumeli slovu skanzen.

Múzeum ľudovej architektúry a vidieckeho života sa nachádza asi 3-5 zastávok električkou z centra mesta. Potom prichádza jemný 15 minútový výstup do kopčeka s obytnou štvrťou plnou rodinných domov. Zrazu sa pred vami začne vynárať les a s ním aj samotný skanzen. Vstupné je 40 hrivien, cca 1,30 EUR.

• 

• 

Ak vám to čas dovolí, obetujte mu kľudne aj pol dňa. Nachádza sa tu viac ako 100 budov z rôznych regiónov a kútov Ukrajiny. Do mnohých z nich dá vstúpiť, pozrieť si zariadenie či vypočuť výklad sprievodcu.

Čo ešte vidieť v Ľvove

Mesto je preplnené pamiatkami a vidieť ich všetky počas jednej návštevy nie je možné. Z tých, ktoré sa nám nepodarilo vidieť spomeniem ešte pár najväčších či najdôležitejších:

• Vysoký zámok: ide vlastne o kopec či horu nad mestom, ktorá dostala meno podľa zámku, ktorý tu do 18.storočia stál. Dnes je tu umiestnená televízna veža so štúdiami, ale aj park, kam radi chodia domáci kvôli výhľadu.
• Halyckyj Rynok: na trhoch tu je vraj dobrá lokálna atmosféra
• Cintorín Lychakiv: morbídne, no aj v Paríži sa chodí na cintorín obdivovať rôzne pomníky, náhrobky a rodinné krypty
• Palác Potockých

Ďalšie tipy na jedlo a pitie v Ľvove

• Dom legiend: na streche sa nachádza starý trabant a je odtiaľ ďalší krásny výhľad dole na mesto
• Piváreň Pravda
• Tajný bar Kryivka: pustia vás dnu iba ak poviete heslo „Slava Ukrajini„
• Ak máte radi kvalitnú kávu či kapučínko s latteartom, skúste pozrieť čo pre Ľvov odporúčajú European Coffee Trip

• 

• 

Zaujímavosti o Ľvove

• V Ľvove si budete musieť prestaviť hodinky o 1 hodinu dopredu.
• Ukrajinská mena je hrivna a za 1 EUR dáte 30 hrivien, čo je ako kedysi naše koruny.
• Symbolom mesta je lev, od čoho je odvodené aj jeho meno Ľvov, v latinčine Leopolis.
• V medzivojnovom období patrilo mesto Poľsku, od ktorého je vzdialené iba 65 km.
• Z Ľvova pochádza speváčka Ruslana (ak si na ňu ešte vôbec niekto spomeniete).
• Celý výlet nás vyšiel asi na 150 EUR – letenka, ubytovanie na 3 noci, jedlo, pitie, preprava po meste.
• Ak by ste si chceli o Ľvove prečítať niečo viac, skúste to u Street Food Hunters: Ľvov, najeurópskejšie mesto Ukrajiny.

Tak čo poviete na Ukrajinu? Išli by ste? Boli ste? Ako sa vám páčilo?

~ Lenka Says ~

Ak chcete dostávať emaily o nových článkoch na mojom blogu, prihláste sa na odber newslettera.

Doprajte si viac čítania o Ukrajine: