…cestovateľský hejt na Atény

…každý nový článok na blogu, ktorý sa rozhodnem napísať, je vždy ovplyvnený rôznymi faktormi či emóciami. Je to celkom logické, nie? ? Niektoré posty sa píšu ľahko, lebo daná téma vo mne vzbudzuje radosť či vzrušenie z nápadu. Iné sa zasa formujú postupne, dozrievajú. Takýchto mám momentálne v zásobe asi 20. Zrejú si. ? No a potom sú také, ktoré sa píšu ťažko…

Moje dojmy z Atén som musela nechať odležať. Postupne sa pretvárala podoba ako by som asi článok chcela napísať, až som nakoniec od pôvodného instantného hejtu upustila a posnažila sa zapracovať trochu nadsádzky a hlavne objektivity. ? Veď posúďte sami či sa to podarilo.  😉

S odstupom času totiž musím uznať, že moje očakávania, čo v Aténach zažijeme alebo uvidíme, boli vysoké. Deje sa mi to totiž vždy keď idem na dovolenku s rodičmi. ?

Ak ste niekedy boli na dovolenke s rodičmi (v dospelom veku, nie ako deti ?), možno si viete predstaviť, aký je to je v mnohých prípadoch tlak. Rodičia neovládajú cudzie jazyky, tým pádom spoliehajú výhradne na vaše zručnosti. Rovnako máte v podvedomí zafixované, že pre nich chcete vybrať to najlepšie, nech si dovolenku naozaj užijú, spoznajú veľa nového a hlavne nech nežundrú. Lebo keď náhodou nesvieti slnko, beriete si to za vinu vy. ? No a tak nejak to bolo aj v prípade výpravy do Atén. A ako povedal môj BF po návrate z Grécka: „Potrebuješ si oddýchnuť! Určite si bola v strehu aj keď si spala.“ A mal pravdu. ?

HOW TO GET THERE:

Do Atén sa dostanete pomerne jednoducho. Napríklad z Bratislavy priamou linkou vďaka Ryanairu. Napríklad už v novembri (2018) by vás letenka vyšla na cca 40 EUR.

V Aténach potom na letisku zoberiete metro za 10 EUR priamo do centra, prípadne nočný shuttle bus na Sintagmu za 6 EUR spiatočný. Ďalšie presuny metrom vás budú stáť už len 1,40 EUR.

Atény

Unikátne Atény, miesto zrodu civilizácií, histórie, mytológie a filozofie, no napriek tomu moje cestovateľské sklamanie. No ale keď neprší, tak nech aspoň kvapká a napriek dvom ufrflaným tetkám (myslím tým mňa a maminu 😀 ) nájdete v Aténach aj veľa zaujímavých miest.

Čo si pozrieť v Aténach:

Akropola, svätá skala Atén, stredoveké citadela a svätyňa. Otvorená je denne od 8:00, pričom cena lístka je iba „neuveriteľných“ 20 EUR. Vstup pozostáva z prehliadky veľkého množstva kameňov spojenej s návštevou Dionýzovho divadla, kde si môžete posedieť na jednom z mnohých kamenných sedadiel. Divadlo je nádherné, veľmi podobné akémukoľvek inému antickému amfiteátru. 😀 Ak si k vstupu priplatíte ešte 10 EUR, dostanete sa aj do Keramikosu, Chrámu Dia Olympského, starovekej Agory a rímskeho fóra.

Keramikos, cintorín, ktorý „chceš navštíviť“! 😀 Samostatné vstupné je iba 8 EUR.

Chám Dia Olympského, najväčší chrám staroveku venovaný samozrejme pánovi Olympu, Diovi. Zachovalo sa z neho už len veľmi málo, no aj to málo si môžete pozrieť za 6 EUR. Alebo ostať za bránou a pozrieť si ho len tak, zadarmo. 😉

Pokiaľ by vám nestačilo obzeranie kameňov na Akropole, môžete si dať nášup v stredovekej Agore. Náboženskom, politickom a finančnom centre starovekých Atén. Vstup je tu 8 EUR alebo sa vám opäť oplatí ostať za plotom. ✌️

V Aténach si ešte viete omrknúť Areopagus, kopec neďaleko Akropole, považovaný za sídlo súdneho dvora starovekých Atén ako aj miesto prvého gospelu. Boli sme. Gespol nikde, z dvora ostali opäť len ošúchané kamene. ?

Hefaistov chrám je považovaný za najzachovalejší staroveký chrám, čiže uvidíte hádam aj kus kamenia pokope. ?

Oproti Akropole sa nachádza Filopapposov kopec. Tam nájdete aj jeho hrob. Ak viete, kto bol Filopappos, tak good for you.  😀 Ak neviete kto to bol, aj tak tam nájdete jeho hrob, no veľa emócií okolo toho mať nebudete. Jedine, že by vám prišlo ľúto, že už je mŕtvy. ?

Pokiaľ by ste si chceli odpočinúť od pohľadu na aténsky „kameňolom“, odporúčam vám návštevu Helénskeho parlamentu a nádherných záhrad za ním.

Vrch Likavitos je najvyšším v Aténach a z výšky neuveriteľných 300 metrov si tak môžete vychutnať fantastický výhľad na mesto. ?

A aby ste si nemysleli, že Atény sú iba o Akropole, navštívte štadión Panathinaikon, na ktorom sa v roku 1896 konali prvé Olympijské hry v moderných dejinách. Tento mramorový štadión s kapacitou 70 tisíc divákov bol už 2-krát kompletne zrekonštruovaný.

Hadrianov oblúk, rozdeľujúci mesto na jeho starú a novú časť je v skutočnosti dielom Rimanov.

Štvrte Plaka, Monastiraki, Psiri či Gazi sú plné uličiek s množstvom reštaurácii, kaviarní či suvenírov. Nájdete tu bazár, kluby, bary a iné miesta, no budete sa tu cítiť ako chodiaca peňaženka. Každý z vás bude chcieť vytiahnuť čo najviac peňazí, za ktoré dostanete služby na úrovni verejných záchodov. Pripravte sa na šváby na WC, na opovrhnutie od obsluhy keď si namiesto troj-chodového menu objednáte iba pivo…

A tu sa dostávame k druhej časti nášho príbehu…

Čo sa mi v Aténach nepáčilo:

Na to, že je Grécko kolískou kultúr, očakávali by ste rokmi overenú múdrosť a všetku tú noblesu, o ktorej vám učiteľka toľké roky stále omieľala na hodinách dejepisu. Namiesto toho sa vám dostane dosť zlý customer service, kedy prehodnotíte všetko zlé, čo ste kedy narozprávali o službách u nás doma.

Ak ste mali možnosť čítať o Free Walking Tour viete, že sa mi tento koncept veľmi páči a preto som sa rozhodla vyskúšať ho aj v Aténach. Tak rýchlo ako sme prehliadku začali, sme s tour aj skončili. Tempo bolo smrteľné! 😀 Nestíhala som ani počúvať, nie to ešte prekladať mamine a už vôbec nie robiť si fotky. No v momente, keď začalo pršať a náš sprievodca v tempe nepoľavil, rozhodli sme sa túto aktivitu ukončiť. Jednoducho, Rýchlo a zbesilo: Aténska jazda. 😀

Nemám rada studené nápoje. Ľadový čaj si pýtam vždy teplý a dokonca mi nevadí piť ani teplé pivo. 😀 Preto keď sme po spoznávaní pamiatok vpadli vyprahnuté do najbližšieho obchodíku s potravinami, hľadala som nechladenú vodu. Keďže som ju nikde nenašla, slušne som sa opýtala predavača či si môžem vybrať jednu zo 6packu. Ten mi veľmi neochotne povolil po tom, ako som odmietla jeho nasmerovanie na chladiaci box. Keď si ako zákazník na obtiaž… 😀

V centre Atén sme si sadli do reštaurácie, ktorá mala veľmi dobré hodnotenie, takže skúsime. V podstate sme chceli zahnať čas, kým sa poberieme na letisko naspäť domov. Nakoniec sme sa však zhodli, že si dáme iba niečo na pitie a len tak posedíme. Na otázku od čašníčky, čo si dáme na jedenie, sme odpovedali, že ostaneme len pri pive. „Ale toto je reštaurácia!“ dostali sme naspäť. Obočie mi vyletelo hádam až na lopatky ako ma prekvapila jej reakcia. 😀 „Máme teda odísť?“ pýtam sa nechápavo. „Nie, to je v poriadku.“ hovorí ona otrávene a odchádza. Moje pohoršenie sa dalo merať na Richterovej stupnici. Vybrala som sa za čašníčkou, objednané pivá zrušila a odišli sme. Keď z teba nevytrieskajú peniaze, nebudú sa s tebou ani baviť… 😀

Prišiel čas najesť sa. Sadli sme si tentokrát do niečoho, čo vyzeralo ako rodinný podnik. Žiadne nóbl luxus Michelinovské hviezdy. Jedlo v norme, no návšteva záchodu už tak veľmi nie. Pri umývaní rúk na mňa totiž vybehol šváb veľký ako päsť. 😀 Prešla som si v pamäti celý obed, ktorý som tu práve zjedla, no k stolu som sa radšj vrátila pokojná. Nechcela som pohoršiť ešte aj maminu. No lenže tá sa rozhodla využiť WC tiež… Po 5 minútach odtiaľ vybehla ešte s hrebeňom v ruke, že prvýkrát v živote videla švába… Biológia v praxi! 😀

Chcete ešte počuť o divnom ghette za našim hotelom? Radšej sme ho obišli veľmi zoširoka, keď sme sa chceli dostať do centra. Ak sme si chceli cestu skrátiť cez ghetto, v okamihu sme narazili na dílerov, ktorí nám ponúkali zelené fajčenie. Prišlo mi to strašne nevhodné ponúkať trávu mojej mame… 😀

Okrem toho boli Atény plné všelijakých sociek, čo v jednom kuse od vás iba pýtali peniaze. Dokonca aj tie deti na Filipínach vedia, že bez práce nie sú koláče a predtým ako od vás pýtali pár drobných, aspoň vám zaspievali…

Čo sa mi ale v Aténach páčilo:

A aby som nebola iba negatívna, poviem vám aj čo sa mi v Aténach páčilo:

• Všade tu nájdete pomarančovníky. Dozreté pomaranče tu na vás padajú odvšadiaľ a vďaka tomu si môžete dopriať čerstvú šťavu za pár korún. Toto bolo fakt super.
• Voda z vodovodu je tu pitná.
• Taxíky. V Aténach ešte stále môžete využiť služby Uberu. Príde vám však klasické taxi, pričom ceny sú v najväčšej pohode. Minimálna taxa je 3,50 EUR.

Na Atény som sa veľmi tešila. Najviac na to, že si oddýchnem. A možno práve moje vysoké očakávanie spôsobilo sklamanie. Je mi jasné, že nie všade musí byť nádherne a každú dovolenku si musím užiť na plné gule, len som nečakala, že sa to zlomí práve v Aténach. Škoda.

Chvalabohu sme Aténam neobetovali celý týždeň a po pár dňoch sme zamierili na ostrov Aegina, o ktorom vám porozprávam nabudúce… 😉

~ Lenka Says ~

---

Samozrejme ma nezabudnite sledovať na mojom FB a IG a pokiaľ sa prihlásite aj do NewsLettera, dostanete automaticky eBook o tom, ako sa efektívne zbaliť do príručného kufra.