…ostrovy Kanárskeho súostrovia sa na prvý pohľad na seba podobajú. Samozrejme, sú predsa všetky sopečného pôvodu. Avšak, každý z nich má inú povahu: Fuerteventura je v mojich očiach tá veterná, prašná a plná piesku; Gran Canaria zasa živá, zelená a vysoká; a Lanzarote…? Ich malý neposlušný brat, v ktorého žilách koluje oheň a jeho povrch je drsný, no krotený všadeprítomným oceánom.
V tomto článku vám rozpoviem, čo vidieť na Lanzarote, ak hľadáte viac než len pláže. Podelím sa o moje obľúbené miesta na Lanzarote – sopky, prírodné krásy, umenie Césara Manriqua aj ostrov vetra a oceánu.
Spoznajte Lanzarote ešte pred cestou
Lanzarote je 4. najväčším z Kanárskych ostrovov, a zároveň aj tým najsevernejším z nich. Od afrického pobrežia Maroka ho delí len 125 km, no napriek tejto blízkosti patrí Španielsku.
Napriek tomu, že je tu sopečná činnosť stále aktívna, Lanzarote je bezpečné. Posledné väčšie erupcie tu prebehli v 19. storočí. Tie to po sebe zanechali krajinu, ktorá vyzerá, akoby sa ešte stále chystala vybuchnúť.
Väčšinu povrchu pokrýva červenohnedá sopečná púšť – tvrdá, prašná a nehostinná, no zároveň fascinujúco fotogenická. Rastliny tu rastú len výnimočne. Najbežnejšie, podobne ako aj na ostatných Kanárskych ostrovoch, tu rastú kaktusy všetkých možných tvarov a druhov.
Ostrov je pokojný a často pôsobí takmer mimozemsky. A možno aj preto sa o ňom hovorí, že je najumeleckejší spomedzi všetkých Kanárskych ostrovov.
Hlavným a najväčším mestom ostrova je Arrecife, v ktorom žije takmer 70 tisíc obyvateľov, pričom populácia celého ostrova je zhruba 163 tisíc. Nachádza sa tu aj jediné medzinárodné letisko ostrova.
Oproti nášmu stredoeurópskemu času majú na celých Kanárskych ostrovoch o hodinu menej.
Aj vďaka kombinácii sopečnej púšte, oceánu a umenia patria prírodné krásy Lanzarote k tým najzaujímavejším v celom Kanárskom súostroví.
Naplánujte si Lanzarote podľa počasia
Blízkosť Afriky zaručuje, že je na ostrove teplo počas celého roka. Nečakajte však trópy! Najchladnejším mesiacom je január, kedy sa teplota pohybuje okolo 18 stupňov. August je naopak so svojimi priemernými 30 stupňami najteplejším a zároveň najsuchším mesiacom. Ak si v chladných mesiacoch radi vybehnete do tepla, od októbra do februára tu zažijete zimnú sezónu plnú surferov všetkých typov.
Drvivú väčšinu času na Kanárskych ostrovoch trávim práve v tomto období, a preto viem, že v novembri často vybehne teplota aj na 28 stupňov. Slnko páli, vietor chladí a more skúša, koľko odvahy má človek v 20 stupňovej vode.
Vyberte si ideálny spôsob cestovania
Okrem Viedne sa na Lanzarote dostanete 2x týždenne priamym letom aj z Bratislavy vďaka Ryanairu. Let trvá 4,5 hodiny, čo veľa ľudí odradí. Avšak, predstava, že za necelých 5 hodín ste počas zimy v teple a stále v Európe, stojí za to.
Na ostrov sa tiež dá preplaviť trajektom z Fuerteventury (rovnako sem lieta Ryanair alebo Austrian Airlines z Viedne), pričom cesta po mori v smere Corralejo (FV) – Playa Blanca (LZ) trvá len 30 minút. Cena lístka za trajekt sa líši v závislosti od spoločnosti (Naviera Armas / Fred Olsen / Lineas Romero) alebo hodiny, kedy sa prepravujete. Za jednosmerný lístok pre 1 osobu zaplatíte cca 20-30 EUR.
Ak plánujete na Lanzarote preskúmať viac než len jedno miesto, požičanie auta je nevyhnutnosť.
Nájdete tu výborne značené cesty a minimálnu premávku. Odporúčam aj začiatočníkom. Auto si požičiate priamo na letisku alebo v prístave. V prípade potreby ho môžete bez problémov vrátiť aj na inom ostrove, čo síce nie najlacnejšia záležitosť, ale v tej chvíli mi to dalo úplnú slobodu. Obľúbili sme si lokálnu spoločnosť Cicar, a pokiaľ nejdeme na Kanárske vlastným autom, prenajímame len od nich. Žiadne skryté poplatky, druhý vodič v cene, plné poistenie – všetko platí, viem čo hovorím, sama som auto na Lanzarote nabúrala.

Pobytov na Kanárskych ostrovoch som za posledné roky absolvovala už nespočetne, pričom návštevy Lanzarote trvali zväčša len krátko, tranzitne, vždy s iným človekom, ale aj v inom období, s novou náladou. Avšak, vždy som po ostrove niekoho previedla. Nie ako sprievodca, skôr ako niekto, kto to tu už trošku pozná. Nie preto, aby stihol viac, ale aby viac navnímal.
Ak by som vám chcela Lanzarote opísať, hovorila by som o jeho 3 tvárach. Keďže tretinu ostrova tvorí sopečný park, ďalšia časť je posiata umeleckými dielami Césara Manriqua a ten zvyšok je neodmysliteľne spojený s oceánom. Vďaka tomu ponúka ostrov rôznorodé aktivity, ktoré sa netočia iba okolo kameňov či sopiek. I keď práve tie mu dávajú nezameniteľný charakter.
Ostrov ohňa a vína
Kanárske ostrovy sa zrodili z ohňa, a Lanzarote preto nemôže byť výnimkou. Jeho krajina je najjasnejším dôkazom, že aj po zničení môže vzniknúť niečo krásne. Ak hľadáte miesta na Lanzarote, kde na vás dýchne energia sopiek, začnite práve tu.

El Parque Nacional de Timanfaya (Národný park Timanfaya)
UNESCO vyhlásilo v roku 1993 celý ostrov Lanzarote za biosférickú rezerváciu a v roku 2015 aj za globálny geopark. Jeho centrom sa stal Národný park Timanfaya, tiež známy ako Ohnivé hory (Montañas del Fuego) a od jeho založenia v roku 1974 sa stal miestom, kde sa zem stretáva s ohňom. Zaujímavosťou je, že erupcia, vďaka ktorej park vznikol, prebehla len v 18. storočí.
Park zaberá rozlohu viac ako 50 km² a tvoria ho vulkanické vyvreliny, krátery a polia ztuhnutej lávy. Po parku sa však nedá voľne pohybovať. Kvôli ochrane krajiny môžete vstúpiť len cez oficiálny vstup. Následne vás čaká komentovaná jazda autobusom pomedzi krátery a scenérie, ktoré pôsobia ako z inej planéty.
V strede parku sa nachádza reštaurácia El Diablo, kde sa jedlo pripravuje priamo nad teplom z podzemnej vulkanickej energie. Ochutnali sme!
~ Prečítajte si viac o jedle Kanárskych ostrovov. ~
TIP: I keď sa mi osobne návšteva parku páčila, avšak, ak hľadáte pešiu túru alebo neovládate cudzie jazyky, Timanfaya vám možno neprinesie dostatok zážitku. Chodiť nebudete vôbec a komentovaná prehliadka autobusom vám veľa nedá, ak nebudete rozumieť výkladu.
Viac info: Národný park Timanfaya




Jazierka Charco de los Clicos a Lago Verde
Neďaleko malej dedinky El Golfo sa v malých zátokách na najzápadnejšom pobreží ostrova nachádzajú zelené jazierka Charco de los Clicos a Lago Verde. Obklopené čiernou lávou a tyrkysovým oceánom vytvárajú vďaka svojej zelenej vode neuveriteľný kontrast, ktorý uvidíte len málokde. Najlepšie vyznie v podvečernom svetle, keď slnko zapadá za horizont a farby zmäknú.

Salinas de Janubio (Solné pláne)
Soľné polia Janubio predstavujú výnimočné miesto, ktoré vzniklo počas rovnakej sopečnej erupcie ako park Timanfaya. Táto vytvorila steny prírodnej lagúny, z ktorej sa od konca 19. storočia získava odparovaním soľ na konzervovanie rýb. Ročne sa jej tu vyťaží 2-15 tisíc ton.
Plochy bielej soli, ružové jazierka a zrkadlenie neba vytvárajú takmer meditatívnu atmosféru. Najlepšie je prísť pred západom slnka, keď sa celé miesto zafarbí do teplých odtieňov a svetlo sa láme o soľné kryštály. Určite sa tu zastavte pri návšteve zelených jazierok.
Nasledujúce odporúčania berte ako tipy na Lanzarote, ktoré vás zoberú o krok ďalej od klasických zastávok a ukážu vám ostrov z trochu iného uhla.
Miesta, ktoré sa tiež oplatí navštíviť:
- La Geria: vinárska oblasť v strede ostrova je dôkazom, že aj z popola môže vyrásť život. Vinné révy tu rastú vo vetrolamoch z lávového kameňa, ktoré sú pre Kanárske ostrovy typické. Určite sa oplatí zastaviť sa v jednom z miestnych vinárstiev a ochutnať tunajšiu Malváziu.
- Los Hervideros: ak máte chvíľu čas a radi si vychutnávate pohľady na prírodné divadlá, zastavte sa kúsok od zelených jazierok pri El Golfo na mieste, kde to vrie. Voda z oceánu sa tu triešti o steny lávových útesov a s hukotom mizne v tmavých jaskyniach. Stačí sa na chvíľu zastaviť a sledovať, ako oceán dýcha spolu so zemou. Najkrajšie je to tu pri prílive alebo poobede, keď sa slnko odráža od čiernej lávy.
- Montaña del Cuervo: ak chcete zažiť, aké to je stáť v kráteri sopky, toto je to miesto. Ide o jeden z mála kráterov, do ktorého sa dá prejsť pešo. Trasa je nenáročná, kruhová, a v závere sa ocitnete uprostred ticha a čiernej zeme. Parkovanie je možné pri začiatku chodníka, vstup je voľný. Ideálne na ranný výlet, keď je ešte chladno a máte kráter len pre seba.
- Caldera Blanca: je najväčší sopečný kráter na Lanzarote a ponúka jeden z najkrajších výhľadov. Trasa vedie cez lávové polia a trvá približne 3 hodiny. Počas výstupu sa mení svetlo, krajina, aj vaša nálada. Najlepšie je vyraziť skoro ráno – s vodou, čiapkou a v pomalom tempe.
Ostrov svetla a tieňa
Ak premýšľate, čo vidieť na Lanzarote, aby ste pochopili jeho dušu, svet Césara Manriqua je odpoveď. Tu sa ostrov mení na galériu pod holým nebom.

Jameos del Agua
Slovo jameo označuje v jazyku pôvodných obyvateľov prirodzený otvor v tuneli, ktorý sa vytvoril prepadnutím stropu lávovej rúry. Vďaka tomuto prepadu tu vzniklo jedno z najikonickejších, no zároveň najpokojnejších miest na ostrove. Manrique premenil tento sopečný tunel na priestor svetla, vody a ticha.
Areál otvorili v roku 1968 a Manrique z neho vytvoril jedinečné miesto, kde vylepšil prírodnú krásu lávového tunela bez toho, aby ju narušil. Dokončený bol v roku 1977 a dnes je chráneným územím a kultúrnou pamiatkou.
Nenápadný vchod takmer v strede ničoho vás zavedie schodiskom ku krištáľovo čistej lagúne naplnenej presakujúcou morskou vodou. Toto jazierko je domovom 77 endemických druhov, vrátane bieleho slepého kraba (Munidopsis Polymorpha), ktorý je symbolom tohto miesta. Tropické kvety zdobia všetky oddychové zóny či okolie bieleho bazéna, ktorý nebudete vedieť prestať obdivovať a fotiť. Súčasťou Jamoes del Agua je aj prírodné auditórium s neuveriteľnou akustikou a kapacitou 550 ľudí, kde sa konajú rôzne predstavenia.
Viac info: Jameos del Agua





Cueva de los Verdes
Jaskynný systém Cueva de los Verdes je jednou z najvzácnejších sopečných formácií na ostrove.
Nachádza sa neďaleko Jameos de Agua, v rozsiahlej lávovej krajine Malpaís de la Corona, a už pri vstupe pôsobí ako miesto s vlastnou mytológiou – tiché, tajomné a nádherne surové.
A rovnako ako Jameos del Agua, ja aj Cueva de los Verdes súčasťou 8 km dlhého sopečného tunela, ktorý vznikol pred 23 000 rokmi pri erupcii sopky La Corona. Jeho podmorská časť sa nazýva Túnel de la Atlántida a patrí medzi najvýznamnejšie vulkanické tunely sveta.
Pre verejnosť je sprístupnená približne 1-kilometrová trasa s prechodmi medzi viacerými poschodiami – miestami úzka, miestami prekvapujúco priestranná, s prevýšením až 40 metrov.
V 16. a 17. storočí slúžila jaskyňa miestnym obyvateľom ako úkryt pred berberskými pirátmi.
Názov „los Verdes“ údajne pochádza od rodiny, ktorá v tejto oblasti kedysi žila a využívala jaskyne pre hospodárske zvieratá. V 60. rokoch 20. storočia upravil jaskyňu spolupracovník Cesára Manriqua, Jesús Soto. Cieľom bolo sprístupniť jej krásu verejnosti, no zároveň zachovať jej prirodzený charakter. Zásahy človeka sú preto minimálne – diskrétne osvetlenie, nenápadná úprava chodníkov a jemná hra tieňov, ktorá vytvára poetickú, takmer divadelnú atmosféru.
Viac info: Cueva de los Verdes

Jardín de Cactus (Kaktusová záhrada)
Ďalším miestom, pod ktoré sa podpísal César Manrique, je Jardín de Cactus – jeho posledná veľká realizácia a pocta rastlinám, ktoré dokážu prežiť aj v nehostinnej sopečnej krajine. Nachádza sa na severe ostrova, v dedinke Guatiza, asi pol hodiny jazdy od Arrecife.
Manrique si pre svoj projekt vybral starý lávový lom, ktorý kedysi slúžil ako skládka. Po 20 rokoch práce z neho vytvoril farebný amfiteáter z kameňa, kde namiesto divákov rastú tisíce kaktusov. Dnes tu nájdete približne 4 500 exemplárov zo 450 – 500 druhov z 5 kontinentov – od drobných miniatúr až po dvojmetrové sochy prírody. Každý z nich pôsobí ako samostatné umelecké dielo.
Celé miesto dýcha harmóniou, geometriou a pokojom. Bazaltové monolity, dekoratívne prvky, sopečné tvary a zelené ostrovy kaktusov spolu vytvárajú priestor, ktorý Manrique nazýval „úplné umenie“ – prepojenie architektúry, sôch, krajiny a záhrady v jednom celku.
Súčasťou záhrady je aj kaviareň, reštaurácia a jazierko s koi kaprami, ktoré priestor ešte viac zjemňujú. Najlepší bod na panoramatickú fotku je pri veternom mlyne, odkiaľ vidno celý amfiteáter.
Viac info: Jardín de Cactus




Nenechajte si ujsť ani:
- Fundación César Manrique: dom, kde umelec žil, dnes slúži ako múzeum. Postavený je priamo v sopečnom poli, miestami doslova v lávových bublinách. V každej miestnosti cítiť jeho rukopis – kombináciu bielej, modrej a čiernej, prirodzeného svetla a organických tvarov. Je to miesto, kde pochopíte, že Manrique nebol len architekt, ale filozof. Nachádza sa v meste Tahíche, v strede ostrova, asi 10 minút jazdy od Arrecife.
- Mirador del Río: na severe ostrova nájdete vo výške 400m nad morom vyhliadku, ktorú navrhol tiež Manrique. Zvonku nenápadná, zvnútra pripomína reštauráciu El Diablo v parku Timanfaya. Odtiaľto dovidíte na 8. ostrov súostrovia La Graciosa.
- Teguise: bývalé hlavné mesto ostrova, dnes jedno z najmalebnejších miest na Lanzarote. Úzke uličky, biele domy, galérie, malé kaviarne a nedeľný trh, ktorý rozvoniava lokálnymi produktmi.
Ostrov vetra a oceánu
Lanzarote má veľa tvárí a jednu z nich formuje všadeprítomný oceán. Ten všetko spomalí a vtiahne vás do oddychu. Mnohí si túto časť nechávajú len ako bonus, no ja ju považujem za jedno z obľúbených miest Lanzarote – práve tu ostrov skutočne ožíva.

Arrieta a La Casa Azul
V malej dedinke Arrieta sa nie je kam ponáhľať. Tu môžete pozorovať ako sa oceán mení každou hodinou dňa, dopriať si čerstvo vylovené ryby v jednej z malého množstva reštaurácií a v tieni Casa Juanita sa pri peknom počasí okúpať.
Casa Juanita, známa aj ako La Casa Azul (Modrý dom) je jedinečnou stavbou na pobreží, ktorú dal v roku 1919 postaviť Juan de León Perdomo pre svoju dcéru Juanitu, ktorá sa tu liečila na tuberkulózu. Dom je aj v súčasnosti v súkromnom vlastníctve, preto si ho môžete pozrieť len zvonka.

Museo Atlántico (Atlantické múzeum)
Museo Atlántico je múzeum nachádzajúce sa pod hladinou mora v známej oblasti Playa Blanca na juhu ostrova, v zátoke pri Las Coloradas, v hĺbke 12–14 m. Ak sa zamýšľate, ako sa do takéhoto múzea dá vôbec dostať, fakt je, že je to možné len s potápačským prístrojom.
Ak ste Lanzarote navštívili pred pár rokmi, Museo Atlántico by ste tu darmo hľadali. Vzniklo v roku 2016, ako prvé a zatiaľ jediné podmorské múzeum v Európe. Jeho výnimočnosť je tiež v tomu, že sochy, ktoré v múzeu môžete vidieť, znázorňujú metaforicky problémy dnešnej doby.
Pod hladinou mora sa nachádza viac ako 300 sôch vyrobených z cementu, ktorý je pH neutrálny. Za čas, odkedy boli sochy ponorené do mora, prilákalo múzeum okrem potápačov aj množstvo rýb či iného podmorského života. Dnes tak múzeum ponúka nádhernú symbiózu podmorského a suchozemského života.
Autorom je Jason deCaires Taylor, ktorý tiež vytvoril Hniezda na indonézskom súostroví Gili, ktoré som tiež navštívila.




A takto som si svoj 26. ponor užila ja:
Čo vás ešte očarí:
- La Graciosa a Órzola: malý ostrov Graciosa je považovaný za 8. ostrov súostrovia. Dostanete sa sem trajektom z rybárskej dedinky Órzola, plavba trvá asi 30 minút. Na ostrove nie sú cesty, len piesok, more a pokoj. Tyrkysová voda, biele domy, žiadny hluk – ideálne miesto na deň, keď chcete vypnúť. Môžete si prenajať bicykel, vybrať sa na pláž Playa de las Conchas a len tak sledovať, ako sa zlatý piesok mieša s modrým horizontom.
- Famara: najznámejšia pláž na surfovanie na Lanzarote. Rozľahlá pláž obklopená vysokými útesmi, večne rozvlnené more a vietor, ktorý nikdy neutícha.
- Playa de Caletón Blanco a Charco del Palo: ak hľadáte pokojné kúpanie ďaleko od turistického ruchu, tu ho isto nájdete – biely piesok, čierna láva a tyrkysová voda. Plytké lagúny sú ideálne na kúpanie, aj keď fúka vietor.
- Costa Teguise: ak by som si mala vybrať jedno letovisko na ostrove, bola by to Costa Teguise.
Všetky tieto miesta a niečo navyše som vám pre lepšiu orientáciu vyznačila:
~ Lanzarote na mape ~
BONUS: Zážitok, ktorý nenájdete v žiadnej ponuke
Hodinu pred odchodom na Fuerteventuru sme sa v prístave dozvedeli, že náš trajekt sa pokazil a v ten deň už neodíde. Akonáhle sme zistili, že nás naspäť nezoberie ani konkurencia, ktorá už naplnila svoje kapacity, nastala polhodinka adrenalínu a zábavy. Bolo totiž jasné, že na Lanzarote musíme ostať o noc dlhšie….
No ale počkať! S týmto by nám predsa mala pomôcť prepravná spoločnosť, no nie? Vrhla som sa teda do akcie… Keďže pani za okienkom nevedela (alebo možno len nechcela vedieť) po anglicky, naštartovala som svoju roky nepoužívanú španielčinu. Stručne som jej vysvetlila, že by sme boli radi, ak by nám zabezpečili ubytovanie.
Pani nám však po (fiktívnom) telefonáte oznámila, že takúto službu neposkytujú. Môj BF bol ochotný prijať túto odpoveď za finálnu a chystal sa na odchod. Ako mi tam z oboch stúpal adrenalín (z pani z princípu a z BFa, že zrazu nevie použiť telefón, ktorý má za bežných okolností prilepený k ruke 23hodín denne), googlila som.
A tam to bolo, čierne na bielom: ak sa niečo takéto stane, spoločnosť musí poskytnúť pasažierom možnosť ubytovania, ktoré nesmie presiahnuť 80EUR na noc / osobu. A viete, kde sme skončili? Tu: Iberostar Selection Lanzarote Park
Nečakané, adrenalínové, zábavné, no hlavne 5-hviezdičkovo-luxusné. A tie raňajky!!!
~ Lenka Says ~
Viac sa o Kanárskych ostrovoch dočítate v týchto článkoch:
…autom na Kanárske ostrovy
…jedlo Kanárskych ostrovov
…Gran Canaria
…Fuerteventura
Čítajte knihy od kanárskych autorov či o Kanárskych ostrovoch:
PS: Tento článok obsahuje affiliate linky. To znamená, že pokiaľ si cezeň niečo kúpite, dostanem za váš nákup malú províziu. Tú vždy využijem na údržbu môjho blogu či na kávičku pri písaní článkov. Budem vám preto nesmierne vďačná, ak ich použijete.
