…počiatky tohto príbehu sa datujú do roku 2016. V tej dobe som totiž začala objavovať YouTube, no z opačnej strany, spoza kamery. Čoskoro ho však vystriedal blog Lenka Says a s ním prišlo aj odhaľovanie tajomstiev content marketingu. Pridali sa sociálne siete, email marketing či SEO. V tejto dobe sa vo mne zrodila (a časom postupne rástla) túžba po odchode z 9to5 práce a živote na voľnej nohe…
Za 2 roky sa moje znalosti o online / content / email marketingu násobili a ja som sa zrazu vážnejšie venovala niečomu svojmu. Zrazu som si uvedomovala, že koniec sa blíži… Kariérny rast v korporácii mi prišiel nezmyselný, moja práca úplne bezvýznamná a 8-hodinové sedenie v kancelárii ako mrhanie času.
Dlho som si myslela, že „vymýšľam blbosti„, že „neviem, čo od radosti„, že „mám krízu stredného veku„. Až keď sa pridružili zdravotné problémy a vyhorenie pochopila som, že jednoducho potrebujem zmenu. Radikálnu! Dala som výpoveď!
Dnes je to presne 6 mesiacov, odkedy som sa vydala na náročnú cestu. Nič som o nej nevedela, no očakávala veľa. Tieto svoje očakávania som pred 6 mesiacmi zdieľala aj na svojom Facebooku. Dnes by som ich rada zbilancovala a porovnala so skutočnosťou.

Pravidelná dávka motivácie
Pred 6 mesiacmi som múdro predpokladala, že ma čakajú ťažké chvíle a budem priebežne potrebovať rôzne dávky motivácie či povzbudenia. Často sa stane, že ich deficit príde nečakane; keď nie je nikto, kto by vám doprial pár povzbudivých slov, na blízku. Pre takéto prípady treba byť vybavený.
Musím povedať, že aj po 6 mesiacoch na voľnej nohe stále verím na motivačné knihy. Emma Gannon a jej kniha The Multi-Hyphen Method je jednoznačne jedna z tých, ktoré si určite prečítajte ak cítite, že pokiaľ neurobíte zásadnú zmenu vo svojom pracovnom živote, tak vás trafí šľak. Mne ohromne sadla!
Pri motivačných knihách je určite dôležité načasovanie, kedy knihu budete čítať. Pre mňa bolo na Štvorhodinový pracovný týždeň od Tima Ferrissa ešte skoro a na The Life-Changing Magic of Not Giving a F**K od Sarah Knight už trocha neskoro. Napriek tomu uznávam kvality oboch týchto kníh a v čítaní motivačnej literatúry budem určite s radosťou pokračovať aj naďalej.
Pre dávku inšpirácie mám pre vás tipy na 2 ďalšie motivačné knihy, ktoré som si zadovážila vďaka skvelej Čarovnej poličke: Ako si získavať priateľov a pôsobiť na ľudí a Jemné umenie mať veci v paži.
Miesto na prácu je potrebné aj doma
Prácu z domu som si vďaka home officom vyskúšala v predchádzajúcich zamestnaniach na kilá. Už vtedy som zistila, že ostať v posteli a pracovať odtiaľ celý deň je síce super predstava, ale môj chrbát sa na to celkom sťažoval. Práve z tohto dôvodu som pri zariaďovaní bytu uvažovala o pracovnom kúte, ktorý je už teraz v plnej prevádzke.
Aj naďalej si myslím, že je dôležité mať svoje miesto na prácu. Zabudnite však na kuchynský stôl či gauč v obývačke, ktoré samozrejme naďalej využívam, keď chcem zmeniť polohu či prostredie. Dobré je mať stále miesto, kde si rozložíte svoje saky-paky a nikomu nebudete zavadzať. Ani sám sebe. Priestor pre rôzne stationary úlety alebo antistresové hovadinky.
Po 6 mesiacoch som však zistila, že ešte dôležitejšie ako mať pracovný stôl je možnosť odísť z domu preč a isť robiť z úplne iného miesta, v úplne inom prostredí. V prvom rade preto, že ma často doma rozptyľovala práčka či neumytý riad. Zvykla som si preto chodiť pracovať do kaviarní. Nie často, no aspoň raz do týždňa. Cítim sa tak byť viac medzi ľuďmi, s ktorými sa ale nemusím rozprávať či mať s nimi porady. Dokonca som si zvykla aj na okolitý hluk. Len na to, keď niekto nezavrie vchodové dvere si neviem stále zvyknúť.

Rutina nie vždy ubíja
Po vyše 10 rokoch práce v korporáciách si moje telo zvyklo na ranné vstávanie. Som typ človeka, čo po prebudení nepotrebuje veľa času, aby začal pracovať a bol produktívny. (Hlavne keď na mňa nikto nehovorí.) Považujem to za moju devízu. Preto som z toho chcela vyťažiť, ale…
Čo som ale naozaj nečakala bolo vyčerpanie v prvom mesiaci mimo práce. Spávala som takmer do 11:00 a ani za svet som sa nevedela zobudiť skôr. Tak som si povedala, že to nebudem siliť, že moje telo potrebuje regenerovať a dám mu konečne čo si pýta. Trvalo to skoro 2 mesiace kým som sa dala dokopy a dnes už opäť vstávam ako každý pracujúci človek.
Akokoľvek, aj na voľnej nohe si stále myslím, že je dôležité mať určitú pracovnú morálku v podobe akejsi rutinky. Naivne som si ale myslela, že sa budem každé ráno maľovať a pekne obliekať. No aspoň sa snažím dať sa minimálne do reprezentatívneho stavu, ktorý v prípade potreby len trošku vylepším.
Moje ranné pracovné nasadenie naďalej trvá až do 14:00, kedy potrebujem oddych. Keď je vonku už pekne a teplo, začínam chodiť von s knihou. Čerstvý vzduch, trocha vypnúť hlavu, slnko a chytanie farb do tváre spolu s čítaním knihy je na nezaplatenie. Hodinka či 2 a vraciam sa plná energie dokončiť zvyšné úlohy na daný deň.

Diár: online či offline?
Pol roka dozadu som sa tešila, ako začnem používať svoj krásny diár na pracovné účely. Používať ho síce používam, aj krásny je stále, no začala som viac využívať kalendár na Macu a tým pádom aj na iPhone, keďže sú oba prístroje synchronizované. Rieši to pre mňa asi milión vecí!
- Konečne so sebou nemusím nikam ťahať diár
- Zapisujem si potrebné stretnutia či iné plány do kalendára ako prídu, keďže ho mám stále pri sebe
- Stále používam milión papierov na poznámky, v ktorých som si už konečne spravila systém a vždy viem čo je dôležité
- Tým, že si na budúci rok nekúpim nový diár aspoň ušetrím peniaze a tiež planétu
Naďalej verím odborníkom, ktorí tvrdia, že správny time management patrí k najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim našu spokojnosť.
~ Len vtedy keď máme naplánovaný čas na prácu, rodinu či priateľov a záľuby sa cítime šťastnejší. ~

Stravovacie návyky na voľnej nohe
Moja predstava o jedle či stravovaní mimo kantín sa akosi úplne minula realite. Myslela som si, že si budem doma variť, že nebudem chodiť po kaviarňach a že nebudem jesť pri počítači. Figu borovú! Varím sem-tam, do kaviarní chodím stále a pri počítači jem často.
Najväčším prekvapením pre mňa však bolo zistenie, že keď zrazu nechodím do práce, kde mám stres, nemám ani tendenciu jesť viac ako mi treba. Jednoducho k psychickému pohodliu nepotrebujem jedlo.
Zrazu som doma bez stresu a zisťujem, že na raňajky mi stačí polka toho čo doteraz, na obed si dávam hustejšiu polievku až niekedy popoludní a že som zrazu schudla 4 kilá.
Samozrejme nebudem sa tváriť, že žijem len z hustých polievok. Veľmi tomu chudnutiu dopomohol aj pohyb…
Cvičenie ako relax
Som taký tip človeka, čo si pod chvíľou vymyslí nejaké nové cvičenie. Chodila som na Pump (Čau Alex! ?), Slim Box, jógu, behať, plávať či do fitka. Skúsila som aj 30 days challenges. Bola som preto pred 6 mesiacmi opäť odhodlaná pravidelne cvičiť. Kvôli chrbtici, kondícii ale hlavne kvôli pozitívnej mysli. Keď som odchádzala z práce, trpela som bolesťami chrbta a mala som zablokovaný krk. Dnes, keď som v psychickej pohode, sú bolesti už len spomienkou. Chvalabohu!
V zime som úspešne navštevovala fitko a akonáhle sa oteplilo, začala som chodiť behať von. Tentokrát mi to aj vydržalo, keďže som na to mala energiu a nechodila som domov psychicky vyflusnutá po osmičkách v kancli. Túto energiu som do behu vkladala až tak veľmi, že som si splnila ďalší z mojich snov – zabehla som súťažne 10km beh.
Tým to ale nekončí a chcela by som svoje behanie posunúť na ďalší level. Nebojte, žiadny Spartan ani ultra maratón, skôr sa zveriť do rúk odborníka, aby ma naučil správnu techniku behu, aby som si pri toľkom behaní neublížila.
Čo ma na tom ešte teší je, že som tým mojím behom inšpirovala a motivovala ďalších ľudí, ktorí sa ku mne na ďašie preteky chcú pridať. Úžasné!

Vzdelávanie koľkého veku?
Po tom, ako som skončila vysokú školu, myslela som si, že už nikdy do žiadnej lavice nesadnem. Boh ochraňuj stráviť ďalšie mučivé hodiny na nejakej prednáške! Ako hlboko som sa mýlila! Akonáhle som sa začala zaujímať o niečo vlastné, objavila sa aj túžba získavať v tomto smere ďalšie a ďalšie informácie. Ani som sa nenazdala a na internetoch som zrazu vyhľadávala rôzne školenia a workshopy.
Teraz na voľnej nohe mám zrazu oveľa viac priestoru zastaviť sa a pouvažovať, kde sú moje medzery a v čom by som sa chcela ďalej vzdelávať. Verte mi, je toho dosť a samú ma to prekvapuje. Kde sa vo mne berie toľká chuť a energia?
Stretávam sa však stále častejšie s problémom, o ktorom v poslednej dobe veľa hovoríme aj s Miškou. Chýba nám totiž akési advanced vzdelávanie. Všetky kurzy o sociálnych sieťach či content marketingu nám začínajú byť na vlas rovnaké a len málokedy sa v nich dozvieme niečo prelomové, čo by nás opäť posunulo dopredu. Začala som preto vyhľadávať rôzne typy akéhosi mentoringu a som rada, že som sa napríklad dostala do rúk Simonky z Divina.
Žiadne školenie vám však nedá toľko skúseností ako pravá nefalšovaná prax.
Ako vyzerá dovolenka na voľnej nohe?
V zásade rovnako ako kedykoľvek predtým. S tým rozdielom, že si ju teraz robím oveľa častejšie, takmer každý deň. Ako som už spomínala, odkedy je vonku pekne a zrovna niekde nebehám, zoberiem knihu a idem si na chvíľu čítať von. Prípadne zoberiem comp a idem pracovať do Košíc či k rodičom na záhradu. Tento rok som už stihla Ukrajinu či Staré Hory (viď fotky v tomto článku). Za pár dní odchádzam do Talianska, pred letnou festivalovou sezónou plánujeme jeden veľký balkánsky roadtrip, na jeseň možno Maroko či Azory alebo Brusel a koncom roka nomádiť na Bali, možno Kanady…
Aby ste si ale nemysleli, že sa stále iba niekde presúšam po dovolenkách a výletoch vedzte, že odkedy som odišla z práce, neexistujú pre mňa víkendy či sviatky. Veľmi často totiž pracujem najmä počas nich, hlavne kvôli tomu, že je zrazu kľud. Nikde nikto, ľudia sú rozlezení po rodinách či výletoch a ja som sem-tam aj rada ak náhodou nevyjde počasie. Vtedy sa môžem lepšie ponoriť do písania textov, auditov webov či plánovanie postov na sociálne siete.




6 mesiacov po…
A tak som tu, 6 mesiacov odkedy som sa rozhodla pre veľký a neistý krok. A hoci som svoj prvý milión stále nezarobila, musím povedať, že skôr ako na financie bol tento polrok prínosný hlavne v oblasti sebapoznávania či sebadôvery. Naučila som toho o sebe tak strašne veľa, že mám pocit, že som sa doteraz vôbec nepoznala a na tému sebadôvera by vyšlo aj na ďalší článok.
Okrem toho mi stále nechýbajú ľudia v office. Mám toľko vecí na práci, že som rada, že mám pokoj. Akonáhle potrebujem pomôcť či poradiť alebo sa len porozprávať, presne viem na koho sa obrátiť. Som však zrazu oveľa výrečnejšia a priateľskejšia k cudzím ľuďom, čím samú seba neuveriteľne prekvapujem. Nikdy som taká totiž nebývala.
Čo ma ale nesmierne mrzí je, že sa stále často stretávam s nepochopením. Mnohí ľudia okolo mňa nechápu prečo toľká teatrálnosť, prečo toľké negatíva okolo chodenia do práce na osmičky. Uhlov pohľadu je milión, no ja tým všetkým chcem len povedať, že nie vždy musí byť práca o sedení v open space v biznis centre a že nikdy nie je neskoro, aby sme vo svojom živote urobili krok ku šťastnejšej zmene.
8hodinová pracovná doba je prežitok, o tomto sa už hádam nikto nechce hádať. Je to vedecky dokázané. A keďže v súčasnosti nám bežné zamestnania nedávajú možnosť 100% flexibility, práca na voľnej nohe je logické východisko. Okrem toho je tento trend na západe čoraz častejší a dokonca aj profesie, od ktorých by ste to nečakali, poskytujú firmám svoje služby externe.
Poďakovanie ako záver
Na záver by som sa chcela poďakovať vám všetkým, ktorí ma na mojej novej ceste podporujete. Lebo jednou z vecí, ktorú som sa za posledné mesiace naučila je, že treba svojich blízkych (a nielen ich) podporovať v tom, čo robia. Smrteľne vážne! Povedzte im to rovno do očí, že to čo robia je super a nech v tom nepoľavujú.
Rovnako ďakujem všetkým, ktorí mi verili a rozhodli sa so mnou spolupracovať či sa stať mojím klientom. Tak ako aj Ateliéru Eliška na Starých Horách, kde sme strávili krásne 2 dni v prírode a odkiaľ sú aj fotky v celom článku. Viac som sa o ňom rozpísala v poste na FB. Prečítajte si ho!
~ Ateliér Eliška nájdete na Booking.com. ~
No a samozrejme veľká vďaka môjmu milovanému BF, bez ktorého obrovskej podpory by som bola stále tam, kde pred 6 mesiacmi. Takže keď to raz bude úplne zlé, budem hádzať vinu na neho.
A aby ste vedeli, že v tom nie som sama (a verím, že mnohí z vás čo toto čítate to cítite podobne), prečítajte si podobné články aj u Gabky Koščovej: Prečo som dala výpoveď a rozhodla sa stať freelancerkou alebo Pred rokom som dala vypoveď v práci a vôbec to neľutujem.
~ Lenka Says ~
PS: Niektoré linky v tomto článku sú affiliatné a pokiaľ si cez ne niečo kúpite, dostanem za ne malú províziu, ktorú použijem na údržbu môjho blogu či na kávičku pri písaní článkov. Budem vám preto nesmierne vďačná ak ich použijete.