Loading Likes...

Levoča, dom

…odkedy sa venujem blogovaniu, začala som sa viac zaujímať aj o sociálne siete. Od bežného užívateľa, ktorý pridáva príspevky ako prídu, som sa prepracovala cez samovzdelávanie a množstvo školení až k plánovaniu a pravidelnému postovaniu, ale aj k rôznym zákutiam a nadstavbám Facebooku či Instagramu, o ktorých bežný smrteľník ani netuší, že existujú. Čím dlhšie sa v tejto sfére pohybujem, tým viac som ňou fascinovaná. Postupne sa mi otvárajú dvere do nových častí a priestorov, ktoré by ste ani neverili, že tam niekde sú. Takto nadšená som začala brať sociálne siete úplne inak a nachádzam v nich nové možnosti a obzory.

hrdzavé dvere

Založenie FB stránky však bol pre mňa veľmi bolestivý pôrod a fakt, že som prestala ignorovať IG považujem za prelomový. Bránila som sa mu totiž zubami-nechtami. Nakoniec som pochopila, že ak to myslím s blogom vážne, asi by som sa mu vyhýbať nemala. Preto som ho nakoniec aj ako doplnok k blogu začala používať a do určitej miery si ho aj užívať.

Okrem inšpiratívnych fotiek či vizuálne pekných postov cez vtipné stories sa mi na ňom páčila aj možnosť nadviazať virtuálne priateľstvá. Úžasné! Zoznámiť sa online s niekym, kto má rovnaké záujmy nebolo nikdy jednoduchšie!

No na druhej strane som si užívala aj možnú pasivitu, kedy aj keď nič nefollowujem, nelajkujem a nekomentujem, je to každému jedno. Teda aspoň som si to myslela…

Levoča, Základná umelecká škola

Foto: Miša Švarová (blog Módny Tucet)

Začalo to zdanlivo nevinne vtipnou pripomienkou jednej kamošky. Zaujímalo ju, prečo ju na IG nefollowujem. Prekvapilo ma to. Nemyslela som si, že je nutné sa niekomu spovedať o svojich preferenciách na sociálnych sieťach. Moja odpoveď však bola úprimná. Keďže tie isté fotky postuje aj na FB, nevidím dôvod sledovať tento obsah dvakrát. Tento argument však neprešiel…

Ďalší prejav nevoľníctva nastal, keď som môjmu BF povedala, že ho na IG nesledujem. Stretlo sa to s obrovským nepochopením. Nerozumela som tomu a popravde tomu stále nerozumiem. Veď je to môj BF, o ktorom viem všetko a ešte aj oveľa viac ako je na Instagrame. Preto mi nepríde potrebné ho sledovať a čakať, že tam raz za 2 mesiace náhodou niečo pridá. A okrem toho, on sám sa o môj IG veľmi nezaujíma. No ani tento argument neprešiel…

Posledný prípad instagramového otroctva vyvrcholil hádkou a ukončením dlhoročného priateľstva. Dôvodom bol opäťmôj unfollow na profil. Tu moja záľuba v Instagrame začala upadať.

Levoča, renesančná radnica

  • Existuje nejaký kódex, ktorý hovorí, že priateľov musíte followovať aj keby postovali najhoršie veci na svete?
  • Kto určuje pravidlá koho na sociálnych sieťach sledovať a koho nie?
  • Prečo svoje vzťahy ešte stále potrebujeme merať podľa množstva sociálnych interakcií?
  • Prečo stále zabúdame, že sociálne siete z väčšej časti neodzrkadľujú reálny život?
Levoča, Gymnázium J. F. Rimavského

Foto: Miša Švarová (blog Módny Tucet)

Sociálne siete sú a naďalej by aj mali byť o slobodnej vôli. Ich používanie by nám malo robiť radosť a naše profily by nám určite nemali byť na príťaž. Sociálne siete tu nie sú ani na meranie priateľstiev. Neplatí priama úmernosť, čím viac priateľov máme na FB, tým obľúbenejší sme v sociálnych kruhoch. Neplatí ani, že čím viac likov rozdáme na IG, tým sme lepšími priateľmi.Levoča, evanjelický kostol

Existujú medzi nami aj takí ľudia, ktorí si rušia svoje profily na FB. Znamená to, že nás všetkých podrazili a nechcú sa s nami priateliť? Určite nie!

Levoča, Krupekov dom

Nechajme sa preto sociálnymi sieťami hlavne inšpirovať, alebo aj kreatívne prebudiť, jednoducho ich využime v náš prospech. Tak ako radi sledujeme profily či stránky, ktoré nás napĺňajú a spríjemňujú nám život, rovnako by sme aj my mali nechať ostatných, aby si to užili po svojom.

Nenúťme nikoho, aby si založil účet na FB, pokiaľ v tom nevidí zmysel. Rovnako nenúťme nikoho, aby nás sledoval na IG, keď jeho záujmy sú úplne niekde inde. Ani vy predsa nepôjdete do kina na horor, ak ho nemáte radi. Hotel U Leva, Levoča

Rovnako sa sociálnymi sieťami nenechajme znechutiť, keďže ukazujú iba mikroskopickú časť života niekoho iného a pravdepodobne aj ten niekto musí chodiť vynášať smeti, platiť dane a neubráni sa ani prechladnutiu. Rieši tie isté problémy ako my všetci. Neporovnávajte sa preto s niekym len preto, že má viac followerov alebo krajší filter na fotkách.

Levoča, Hotel U Leva

A ešte jedna malá rada na záver tohto sociálneho výlevu. Nedávno ma zaujal pojem hate-following v knihe Multi-Hyphenate Method od Emmy Gannon. Keďže ma nenapadá žiadny výstižný slovenský preklad, opýtam sa vás takto: prečo na sociálnych sieťach sledujeme niekoho, kto nám pije krv? Sme my ale divné tvory, že namiesto toho, aby sme venovali svoj voľný čas veciam príjemným, oku lahodiacim, budeme radšej sledovať niekoho, kto nám žerie nervy.

Ono je často aj zložité si to uvedomiť, pretože ospravedlňujme hate-follow tým, že sledujeme daný profil kvôli networkingu alebo práci. Tak či onak, v konečnom dôsledku vám takýto druh followingu vôbec nerobí dobre a preto sa nebojte s ním aj skončiť. Tak ako by ste sa v offline svete dávno nestýkali s niekym, kto z vás vycuciava energiu. Sledujte preto len to, čo má pre vás zmysel a z rozumného dôvodu.

Nebojte sa kontrolovať to, čo sledujete a nenechajte sa demotivovať tým, čo sledovať nechcete.

~ Lenka Says ~

Levoča, Hotel U Leva, Slepačí vývar

Levoča, Hotel U Leva, Bryndzové pirohyPS1: Fotky v tomto článku vznikli v Levoči ako aj v levočskom hoteli U Leva, kde sme strávili 2 noci. Majú tu úžasný Tortilla šalát, ktorý nestratil na kvalite ani po 2 rokoch odkedy som ho tu mala naposledy. Ak sa tu zastavíte, určite nevynechajte ani ich zákusky, v živote som nemala lepší tvarohový dezert! Okrem toho tu nájdete ústretový a veľmi milý personál, izby majú výhľad na kostol sv. Jakuba a renesančnú radnicu a v reštaurácií je odparkované klavírne krídlo.

PS2: Za fotky mňa ďakujem Miške z blogu Módny tucet.

Levoča, Hotel U Leva, Tortilla šalát

Foto: Miša Švarová (blog Módny Tucet)

Zdieľaj článok: