…Bosna a Hercegovina: Sarajevo a Mostar – 4 dni plné histórie, chutí a zážitkov

…rozhodnutie navštíviť Bosnu a Hercegovinu bolo celkom jednoduché, keďže som si tento plán nosila v hlave celkom dlho. Po úspešnom tripe do Severného Macedónska (2016) a Srbska (2017) som veľmi chcela spoznávať Balkán ďalej, a teda nasledujúci rok navštíviť ďalšiu balkánsku krajinu.

Ako sa hovorí, slovo dalo slovo a babská jazda bola na svete. V počte 3 kusy sme sa počas predĺženého víkendu vybrali pozrieť Sarajevo a Mostar. A o toto nás ďalší balkánsky zážitok obohatil…

Ako sa dostať do Bosny a Hercegoviny

Pri hľadaní letenky do Bosny a Hercegoviny sme narazili na jeden malý zádrhel: kedysi pravidelná linka Bratislava -> Tuzla od Wizzairu, na ktorú sme sa spoliehali, už nepremávala. Museli sme preto hľadať náhradné spôsoby.

Ponúkali sa nám hneď 2 riešenia: Viedeň -> Tuzla alebo Budapešť -> Sarajevo. Keďže mal byť náš výlet skôr city break než slow travel, rozhodli sme sa pre budapeštiansku alternatívu a Tuzlu tak (bohužiaľ) vynechali. Možno nabudúce…

Do Budapešti sme išli vlakom, keďže nový autobusový spoj Bratislava -> Budapešť letisko zatiaľ premával iba vo veľmi skorých ranných hodinách. Cena vlakového spiatočného lístka bola 17,50 EUR. Je však treba dokúpiť miestenku, inak skončíte (ako my) s pokutou 10 EUR. Spiatočná letenka nás cez Wizzair stála okolo 50 EUR a let trval menej ako hodinu! (Písala sa jar 2018.)

Bosna a Hercegovina: základné fakty

Bosna a Hercegovina je krajinou bývalej Juhoslávie a po turbulentných 90. rokoch sa stala federatívnou republikou rozdelenou na 2, respektíve až 3 časti. Je tu moslimsko-chorvátska Federácia Bosny a Hercegoviny, srbská časť Republika Srbská (nemýľte si ju so Srbskom) a oblasť Brčko patriace obom častiam, no ani jedna z nich ju nespravuje. Komplikované, že?

Republika Srbská začína hneď za Sarajevom, čo sme mohli vidieť aj na vlastné oči. Pán taxikár nás totiž cestou z letiska povozil kade-tade, no aspoň sme mali takýto takmer cezhraničný zážitok. To asi za tých 15 EUR čo si za cestu vypýtal. Bol však taký zlatý a ponúkol sa zavolať nášmu domácemu, že už nás priviezol, tak nech si pre nás príde. Veľmi príjemné a pre našinca veľmi neobvykle ochotné jednanie.

Z letiska sa do mesta dá samozrejme dostať aj kyvadlovkou, ktorá mala konečnú v centre na Baščaršija. Lístok stál okolo 0,70 EUR (1,80 KM pri kúpe vo vozidle, 1,60 KM pri kúpe v stánku). Viac k MHD a iné praktické info o Sarajeve.

Bosna a Hercegovina momentálne patrí medzi asociované krajiny EÚ, no stále pred ňou leží dlhá cesta, kým splní podmienky na vstup do Únie. Ten sa odhaduje až po roku 2030.

Kde sa východ stretáva so západom

Keď sa pozriete na mapu bývalej Juhoslávie, uvidíte, že sa Bosna a Hercegovina nachádzala v jej strede. To malo veľký vplyv na skladbu obyvateľstva (a následne aj na vojnový konflikt), keďže tu žijú Bosniaci, Srbi ale aj Chorváti, ktorí vyznávajú mnohé náboženstvá ako kresťanstvo, islam či judaizmus. Na vlastné oči to môžete vidieť aj v centre Sarajeva v podobe deliacej čiary medzi kresťanskou a moslimskou časťou, predel medzi osmanským Sarajevom a Sarajevom rakúsko-uhorským.

Vlajka, ktorá nesmie nikoho uraziť

Štátna vlajka Bosny a Hercegoviny má zaujímavú, no nie veľmi dlhú históriu. Keď sa zástupcovia jednotlivých etník nedokázali dohodnúť, do návrhu vlajky zasiahla OSN a vytvorila neutrálny symbol, ktorý neuprednostňuje nikoho. Neprichádzala do úvahy zelená farba či polmesiac, ktoré symbolizujú islam. Tým pádom sa na vlajke nesmeli použiť ani žiadne kríže znamenajúce kresťanstvo. Červenú farbu vylúčili, pretože evokovala komunizmus. Napokon sa rozhodli pre neutrálnu kombináciu žltej a modrej, a počet hviezd na vlajke zámerne menia – práve preto, aby im nikto nepripisoval skrytý význam a predišli ďalším sporom.

Potrebujete pas alebo víza?

Do štátu Bosna a Hercegovina viete cestovať aj na občiansky preukaz, no ja si rada zbieram razítka do pasu. Na území krajiny sa viete bez víz zdržať až 90 dní.

Mena a orientácia v nej

Veľmi nás (pozitívne) prekvapilo, že sa v Bosne a Hercegovine nemusíme nejak zvlášť starať o menu či zmenárne. V celej krajine platí pevný konverzný kurz – rovnaký pri nákupe aj predaji meny, nech už peniaze zameníte na letisku, v centre mesta alebo v banke. Bosnianska marka sa ešte aj dobre prepočítava, keďže 1 EUR sú 2 BAM, alebo ako ju lokálne označujú KM (konvertibilná marka).

Ako na dáta v Bosne a Hercegovine?

Potrebujete mobilné dáta v Bosne a Hercegovine hneď po prílete? Ja používam Airalo – appku, cez ktorú si kúpite eSIM ešte pred cestou a ste online okamžite bez potreby plastovej SIM karty. Použite môj referral kód LENKA0599 pri prvom nákupe a získate 3 EUR zľavu. Stiahnuť si môžete cez www.airalo.com alebo priamo v appke pre iOS/Android.

Mimochodom, z vodovodu tu tečie pitná voda. Nenechajte sa preto zmiasť prirovnaniam k Bulharsku. Odskúšané a potvrdené! Tá voda, Bulharsko nie.

---

Sarajevo – hlavné mesto s nezabudnuteľným príbehom

Sarajevo je hlavným mestom štátu Bosna a Hercegovina od roku 1992 a zároveň je so svojimi 432 tisíc obyvateľmi aj najväčším mestom v krajine.

Až keď sme do Sarajeva dorazili, uvedomili sme si, aký význam zohrávalo v búrlivej histórii 20. storočia. Za posledných 100 rokov patrilo 6 krajinám. Bolo dejiskom atentátu na následníka rakúsko-uhorského trónu Franza Ferdinanda Gavrilom Principom. To malo za následok vypuknutie 1. svetovej vojny. Konali sa tu 14. olympijské hry a mesto tiež prežilo najdlhšie obliehanie v moderných dejinách. Zo Sarajeva pochádza napríklad aj Emir Kusturica či Goran Bregović.

Po tom všetkom, čo všetko si mesto zažilo, mi nepríde fér, že mnohí ľudia o ňom vedia iba málo. Rozhodli sme sa preto, že počas nášho krátkeho pobytu zistíme čo najviac. Dúfam, že vo vás môj článok zarezonuje aspoň z časti tak, ako ovplyvnila táto balkánska skúsenosť nás.

Kultúrny šok pri pive a cigoške

Prvú večeru sme v Sarajeve vyberali len tak na pankáča. Narazili sme na sympatickú záhradnú reštauráciu. Po usadení k nám prišiel čašník a klasicky začal objednávať nápoje. „Pivo„, hovorím mu ako prvá. „Nealko„, odpovedá mi v mikrosekunde čašník. A ja mu už len súhlasne prikyvujem. Práve som si totiž všimla, ako na mňa z jedálneho lístku žmurká nápis halal. Áno, boli sme v moslimskej reštaurácii. Halal je pre moslimov niečo ako kóšer pre židov. (Pozdravujem Alču!?)

Táto skúsenosť nás poučila, a tak sme sa po večeri presunuli do ďalšieho podniku s vidinou pohára bubliniek či whisky. Marianita nezaháľala a už medzi dverami sa čašníčky nonšalantne spýtala: „Máte nejaký alkohol?“ Nemali! 

Napriek tomu, že alkoholické nápoje nedostanete kdekoľvek, zato fajčiť sa tu môže takmer všade. Môj obľúbený kultúrny šok sa dostavil.

Čo vidieť v Sarajeve

Ulica kovotepcov a medené suveníry

Kovotepci (kazandžije) patria k mestu už od jeho založenia v 15. storočí. Od dôb osmanskej nadvlády vyrábali napríklad medené hrnce pre armádu a darilo sa im v podnikaní tak dobre, že ostali v meste až do dnešného dňa. V súčasnosti však vyrábajú rozličný riad na pitie či jedlo, typické sú džezvy alebo ozdobné misy. Dôležitosť kovotepcov a ich rozmach viedol až ku vzniku bazáru na ulici Kazandžiluk, ktorý je dnes národným pamätníkom Bosny a Hercegoviny. Určite ho nevynechajte, rovnako ako nákup medených suvenírov, na ktorý vám kovotepci radi vygravírujú nápisy od výmyslu sveta. Je to veľmi autentický darček.

Baščaršija a fontána Sebilj

 Baščaršija je historickým a kultúrnym centrom mesta. Tu sa na hlavnom námestí Sebilj nachádza fontána, ktorá je najznámejším symbolom Sarajeva.

Náboženské stavby všetkých vierovyznaní

Stret kultúr a náboženstiev je v Sarajeve zreteľný na každom kroku. Rovnako aj nám to bolo jasné z pohľadu na svätostánky všetkých vierovyznaní.

Český architekt Karel Paržík navrhol Aškenazskú synagógu (Ashkenazi), ktorú postavili v roku 1902. Patrí medzi 3 najväčšie synagógy v Európe a ako jediná v Sarajeve stále slúži svojmu účelu. Jej interiér nesie prvky maurskej architektúry.

Gazi Husrev-begova mešita (Gazihusrev-begova džamija) vznikla v 16. storočí a dodnes patrí medzi najvýznamnejšie miesta moslimského vierovyznania v Sarajeve.

Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky (Stara pravoslavna crkva) patrí pravoslávnej cirkvi, a tiež ho nájdete v centre mesta.

Katedrála Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (Katedrala Srca Isusova) sa nachádza v kresťanskej časti mesta a je jej dominantou či symbolom. Bola postavená v 19. storočí v novogotickom štýle. Nájdete tu pamätník Jána Pavla II. V jej okolí sídli množstvo múzeí s témou vojny v Juhoslávii, nachádza sa tu napríklad aj múzeum venované masakru v Srebrenici.

Udalosť, ktorá zmenila svet

Latinský most (Latinska čuprija), známy aj ako Principov most, bol postavený už v 16. storočí. Práve na ňom Gavrilo Princip zavraždil Franza Ferdinanda d’Este a tým odštartoval udalosti, ktoré viedli k prvej svetovej vojne.

Radnica, ktorá prežila požiar a vojnu

Radnica (Vijećnica) je obrazom rakúsko-uhorskej architektúry. V roku 1992 na tomto mieste založili srbskí kriminálnici oheň. V tej dobe sa tu nachádzala národná a univerzitná knižnica a zhorelo tu cez 2 milióny kníh, periodík a dokumentov. Zreštaurovaná a znovu-otvorená bola iba nedávno, v roku 2014.

Oheň v srdci Sarajeva – pamätník obetiam vojny

Večný oheň (Vječna vatra) pripomína obete 2. svetovej vojny. Vznikol pri príležitosti výročia oslobodenia Sarajeva spod nemeckej okupácie a fašistického chorvátskeho režimu.

Sarajevo počas vojny – zážitok z free walking tour

Okrem značného množstva rôznych pamiatok som bola v Sarajeve zvedavá hlavne na jeho vojnovú históriu. Po predchádzajúcich skúsenostiach s Free Walking Tour som ukecala dievčence na tento druh spoznávania mesta a veľmi si to pochvaľovali. Vybrali sme sa na prehliadku práve s vojnovou tématikou.

Pripomenuli sme si ako k rozpadu Juhoslávie vlastne došlo a prečo v tejto krajine niekoľko rokov zúrila občianska vojna.

Dozvedeli sme sa viac detailov o samotnom obliehaní Sarajeva a jeho ostreľovaní z okolitých kopcov (Jahorina, Bjelašnica, Igman, Treskavica či Trebevič) Srbmi.

Prešli sme miestami, kde zahynulo mnoho ľudí ako tržnica, kde dodnes možno vidieť časť granátu alebo miesta nazývané Sarajevské ruže.

Videli sme množstvo pamätníkov ako je ten, venovaný detským obetiam vojny alebo vojnovému jedlu v podobe konzervy.

Vypočuli sme si príbeh o moste Romea a Júlie, kde bol mladý pár zastrelený pri jeho prechode a niekoľko dní ich mŕtve telá na ňom ležali v objatí, keďže nikto nemal odvahu riskovať svoj vlastný život pri ich odstraňovaní.

Rôzne príbehy o hotely Holiday, o guľkách v stenách, ktoré možno videť do dnes na mnohých budovách po celom meste, o granátoch lietajúcich v noci, ktoré zneli ako smiech čarodejníc v nás zanechali silné dojmy a celkom slušný reality check.

Ak by ste sa o vojne v Juhoslávii chceli dozvedieť viac, boli nám odporučené autentické diela. Sama som si už stihla pozrieť dokument BBC The Death of Yugoslavia, ktorý má vyše 4 hodín, ale stojí za to!

Tipy na dokumenty, filmy a knihy:

• Noel Malcolm: Bosnia: A Short History
• Ed Vulliamy: The War is Dead, Long Live the War: Bosnia: the Reckoning
• Zlata Filipovič: Zlata’s Diary: A Child’s Life in Wartime Sarajevo
• The Death of Yugoslavia (BBC Documentary) (1995)
• No Man’s Land (2001)
• The Perfect Circle (1997)

Napriek tomu, čo si obyvatelia Sarajeva prežili a všetci trpia traumou z vojny, zachovávajú si vysokú mieru ľudskosti a celú dobu sme nevychádzali z údivu, akí sú všetci srdeční. Dokonca aj pán električkár nám s úsmevom na tvári predal lístky, ktoré nám aj sám označil a zdvorilo nám pripomenul, aby sme si dávali pozor na tašky.

Rovnako nás ohromila ochota pána domáceho, ktorý sa ponúkol, že nás odvezie na autobusovú stanicu a cestou nám ešte porozprával príbeh o tom, ako tu mal Bruce Dickinson z Iron Maiden koncert v 1994, počas obliehania Sarajeva. Dokonca aj o tomto koncerte si môžete pozrieť dokument Scream for me Sarajevo (2017).

---

Vydali sme sa ďalej, na cestu autobusom a našou ďalšou zastávkou bolo mesto Mostar. Dostať sa k lístku na bus nebol žiadny problém. Pohodlne sme si ho kúpili pred odchodom autobusu na stanici. Cesta do Mostaru trvala do 3 hodín a väčšinu času viedla cez kopce. V druhej polke cesty sa zrazu objavila rieka Neretva a vyrazilo nám dych. Jej farba je neopísateľná! Raz by som sa sem chcela vrátiť a aspoň kúsok tejto 230 km dlhej rieky splaviť.

Mostar – mesto mostov, skokov a modrej rieky

Mostar so svojimi 100 tisíc obyvateľmi je 5. najväčším mestom štátu Bosna a Hercegovina. Je pomenovaný podľa strážcov mosta (mostari), ktorí v stredoveku strážili práve Starý Most (Stari Most) cez rieku Neretvu.

Starý most ako symbol mieru

Most bol postavený v 16. storočí Turkami a je považovaný za typický príklad moslimskej architektúry na Balkáne. Počas vojny bol zničený tankovou strelou, no v lete roku 2004 zrekonštruovaný na znak prímeria medzi krajinami bývalej Juhoslávie.

Most je srdcom mesta a hlavným pútačom všetkých turistov. Nielenže je úžasne fotogenický z každého možného uhla, ktorý si nájdete, rovnako sú atraktívne aj skoky do takmer 10 stupňovej vody, ktoré tu môžete zažiť vždy, keď odvážni skokani vyzbierajú dostatočné množstvo peňazí. Každoročne sa tu koná súťaž Red Bull Cliff Diving, kedy okrem skoku z 28 metrovej výšky musia cliffdivers ukázať aj nejaké kúsky.

Uličky, ktoré dýchajú minulosťou

Na oboch koncoch mosta nájdete síce turistické, no stále autentické uličky, po ktorých sa oplatí pomotkať. Nevynechajte ani možnosť prejsť sa k malej pláži pod mostom, kde ako legendy hovoria, chodievali dievčence, kvôli ktorým začali mládenci skákať z mosta z čistej roztopaše, aby si ich dievky všimli a mohli sa ukázať.

Most samozrejme nie je to jediné, čo si môžete v Mostare pozrieť. Aj tu sme venovali pár hodín Free Walking Tour, tentokrát zameranej na históriu mesta a jeho krásy.

Mostar samotný sa dá prejsť za malú chvíľku, no bola by škoda nezdržať sa tu dlhšie a nepozrieť si jeho okolie. Nám to časovo nevychádzalo, no už teraz sa kujú plány ako sa sem s BF vydáme na roadtrip.

Koľko nás vyšla celá Bosna a Hercegovina?

Celý tento výlet ma vyšiel na asi 300 EUR, čo zahŕňalo letenky, vlak do Budapešti a späť, 1 večer a noc v Budapešti, 2 noci v Sarajeve, autobus do Mostaru a späť, 1 noc v Mostare, kopec jedla, pamlskov a pokutu.

---

Hoci sme v Bosne a Hercegovine strávili iba pár dní, prehliadky oboch miest nám dali predstavu o krajine a celej jej histórii, teda aspoň o tej v moderných dejinách. Dalo by sa mi o tom písať ešte viac, len kto by to čítal. Ak vás Bosna a Hercegovina zaujala a máte nejaké otázky, neváhajte sa opýtať.

TIP: Kaviarne s dobrou kávičkou nájdete na European Coffee Trip.

~ Lenka Says ~

Viac sa o Balkáne dočítate v týchto článkoch:
…Chorvátsko: ostrov Krk
…Grécko: Atény / ostrov Aegina
…Srbsko: Belehrad a Niš
…Slovinsko: Soča / celé Slovinsko

Čítajte knihy od bosniansko-hercegovinských autorov či o Bosne a Hercegovine:

PS: Tento článok obsahuje affiliate linky. To znamená, že pokiaľ si cezeň niečo kúpite, dostanem za váš nákup malú províziu. Tú vždy využijem na údržbu môjho blogu či na kávičku pri písaní článkov. Budem vám preto nesmierne vďačná, ak ich použijete.

Zdieľajte tento článok:

• Facebook
• Threads
• WhatsApp
• E-mail

Súvisiace

Bosna a Hercegovina

cestovanie

filmy

knihy

štáty Európy