…na rok 2008 spomínam ako na prelomový. Vtedy ma však ani len nenapadlo, že si raz založím blog o cestovaní. No cestovania som v tomto roku zažila viac než dosť.
Bolo to presne rok po tom, ako som skončila vysokú školu a dostavil sa pravidelný príjem. Niekto by si možno peniaze šetril či investoval, ja som sa rozhodla premárniť ich na cestovanie.
Po toľkých rokoch a s hypotékou na krku, neľutujem jedinú uskutočnenú cestu či korunu, ktorú som do cestovanie vrazila. Ako sa hovorí: „Money and time well spent“.
Podklady pre blog o cestovaní sa tak začali zbierať zľahka a sem-tam aj nečakane…
Február – Štokholm (Švédsko)
Už niekoľko dní nám v práci nefungoval SAP, a tým pádom stála všetka práca. Avšak v našej centrále v Štokholme fungovalo všetko ako hodinky. Pre zachovanie business continuity sa náš manažment rozhodol vyslať do HQ niekoho z tímu.
Zhodou okolností som bola vybraná to save the day a k tomu celú company. Tak som si poobede išla domov zbaliť nejaký ten sveter a odletela som do Štokholmu na kto vie ako dlho.
Akonáhle som vystúpila vo Švédsku z lietadla a zapla si mobil, dostala som info, že všetko už funguje ako má. Užila som si tak 3 dni v cudzine v režime business as usual a ešte mi za to aj zaplatili.
Z toho mála, čo som stihla za pár dní v Štokholme vidieť, musím povedať, že samotné mesto ma očarilo. Všade okolo množstvo historických budov a pamiatok popretkávaných morom. To všetko je pre vnútrozemca obrovsky príjemným nezvykom.
Z čoho som ale nebola až tak unesená boli ceny a hlavne nekončiaca tma. Slnko totiž vo februári o 10:00 vyšlo, o 14:00 zašlo a hotovo.
Čo vidieť v Štokholme:
- historické centrum, kanály, kráľovský palác, katedrálu… Všetko!
Ako sa do Štokholmu dostať:
- v tej dobe bolo ešte pokryté spojenie so Štokholmom spoločnosťou SkyEurope a dalo sa krásne odletieť z BA. Dnes už bohužiaľ toľko šťastia nemáme a treba sa porozhliadnuť po spojeniach z Viedne či Budapešti.
Marec – Barcelona (Španielsko)
Po nečakanom Štokholme prišla Barcelona. Tam už išlo do tuhého…
Dial sa tu seriózny sightseeing a fotenie všetkého, čo sa pohlo alebo aj nie. Bolo predsa nutné zdokumentovať nefalšovanú španielsku atmosféru.
Jednoznačne však išlo o moje prvé skutočné cestovanie, ktoré si vyslúžilo čestné miesto v týchto memoároch. Barcelona sa tak stala námetom na prvý článok pre tento blog o cestovaní: Barcelona: môj zásadný cestovateľský začiatok
Apríl – Hintertux (Rakúsko)
Toto je príbeh o nevydarenom pobyte v rakúskych Alpách. Príbeh, ktorý mali vždy všetci moji blízki radi, iba ja sa na ňom ani po tých rokoch nesmejem. Akokoľvek, čím by som naplnila tento blog o cestovaní? Tu je ten legendárny príbeh…
Športy mi akosi nejdú a nikdy som v žiadnom nevynikala. Napriek tomu som sa vždy snažila snowboardovať. Jedného dňa tak prišiel nápad vybrať sa za snehom do Álp. Keďže som zjazdovkový typ, nijak som sa nevrhala do prašanu. Do konca pobytu som však nadobudla ako-takú sebadôveru a nechala som sa nahovoriť. Najhorší nápad!
Stalo sa to, s čím sme nerátali, no čo sa dalo tušiť. Vôbec mi to nešlo. Nastalo niekoľko márnych pokusov vyhrabať sa zo snehu a pustiť sa ďalej. Nakoniec sme však zhodnotili, že pokiaľ to nepôjde dole, musíme sa vrátiť hore.
Nastalo tak najväčšie šlapanie v mojom živote. Zapadali sme asi po pás v snehu a každý 1 krok trval niekoľko minút. Aby toho nebolo málo, začal fúkať vietor a husto snežiť.
Začal gradovať stres a koniec prevádzkovej doby v stredisku sa blížil. Nedáme si veru drinčík v ApresSki…
Počuli sme ako okolo nás chodia ratráky, ale keďže sme boli mimo zjazdovky, nikto nás nevidel. Po nekonečných minútach sme konečne zvládli asi 30m výšľap. Boli sme na stabilnom teréne a chystali sme sa na návrat po zjazdovke. Začuli sme však zvuk vrtuľníka. Hľadali nás!
Výsledok? Tento sprostý nápad nebol vôbec lacný. Pýtate sa, či sme mali poistenie? Samozrejme, mali! Problém ale bol v tom, že nedošlo k žiadnej fyzickej ujme. Keďže sme si nezlomili ruku či nohu, poisťovňa odmietla vrtuľníkový výlet preplatiť. Museli sme si ho preplatiť z vlastného vrecka.
Akokoľvek, ďakujem kamoške Sise, ktorá to so mnou celé absolvovala. Dala mi nenormálnu psychickú podporu pri celom tom pekelnom vyšľapávaní a neodsudzovala ma, že som snowboardové nemehlo. Na druhej strane, my sme sa viezli vrtuľníkom. A vy?
Máj – Madrid (Španielsko)
Po studenom apríli v Alpách, prišiel teplý máj v Madride.
Prišla ďalšia služobná cesta, ktorá už bola naplánovaná. Žiadny výpadok systému, žiadny short notice a hlavne, žiadne svetre a 4 hodiny slnečných lúčov denne.
Na tento „výlet“ som sa veľmi tešila. Po predchádzajúcich rokoch necestovania som zrazu v tom istom roku mala možnosť už druhýkrát vidieť Španielsko. Po Barcelone na mňa čakal Madrid.
Aj keď služobné cesty nie sú tým pravým orechovým na cestovanie, vždy je to šanca spoznať kúsok novej krajiny. Nezabúdajte, prokrastinácia bokom a aj keď máte práce vyše hlavy, choďte aspoň na afterwork drink s kolegovcami. Locals vám ukážu krásy mesta, ku ktorým by ste sa ako turisti dostať nemuseli…
Najväčšiu radosť z návštevy Madridu som mala zo španielčiny, ktorú som sa učila už na strednej škola a ktorú som si tu mohla konečne otestovať. Okrem toho bolo pre mňa top zážitkom Museo Reina Sofia, kam sa v roku 1992 vrátila z USA Picassova Guernica.
Čo vidieť v Madride:
- Palacio Real – kráľovský palác, ktorý ale momentálne neslúži ako kráľovská rezidencia,
- Museo del Prado– múzeum vystavujúce najvychýrenejšie umelecké zbierky klasického umenia (napr. Velazquez, Rubens, či Botticelli),
- Palacio de Comunicaciones en Cibeles – pošta, ktorá je považovaná za jednu z najkrajších na svete,
- Templo de Debod – egyptská hrobka či
- Plaza de Sol – námestie so symbolmi mesta…
Ako sa do Madridu dostať:
- v dobe mojich služobných ciest som ešte letela z Viedne. Dnes už máme tú česť a z Bratislavy sa dá zaletieť priamo do Madridu vďaka spoločnosti Ryanair.
Druhú polku roka som cestovala tiež. Nájdeš ho v ďalšom príspevku zúrivého cestovateľa: Miláno, Sousse, Madrid, Rím: ako vznikal cestovateľský blog #2
~ Lenka Says ~
Ostaňme v kontakte! Dostávajte nové články na blogu priamo do tvojho emailu: