…Vietnam: kultúrny šok v juhovýchodnej Ázii

…jedného dňa prišla za mnou kamoška s nápadom ísť do Vietnamu. V tej dobe tam totiž pracoval jeden jej známy a pozval ju na návštevu. Vždy som túžila ísť do Ázie, no predstavovala som si, že mojou prvou krajinou bude skôr Japonsko. Váhala som…

Kde je Vietnam? Čo sa tam dá robiť? Prečo by som tam vôbec mala ísť? Netušila som nič z toho…

Takejto príležitosti sa však nedalo odolať. A hoci sa heslom našej cesty stalo: „What happened in Vietnam, stays in Vietnam!“, rozhodla som sa vyrozprávať, čo sa v ďalekej Ázii dialo. Ale s cenzúrou! Lebo, čo sa stalo vo Vietname, ostane vo Vietname!

Prípravy na cestu

Keď sa tak spätne zamýšľam nad prípravami pred cestou do Vietnamu, prídu mi celkom komické. Očkovanie proti hepatitíde A a B sa ukázalo ako zbytočné, keďže nie je do Vietnamu povinné. Zbytočné samozrejme až tak úplne nie je a zíde sa aj na Slovensku, kde je tiež odporúčané.

Vietnamské víza mi síce na veľvyslanectve v BA dali, no kvôli chýbajúcej kategórii som si na letisku v Hanoji musela aj tak vystáť rad na on arrival. Dnes si viete o víza požiadať online za 25USD.

Toto a letenky boli asi to jediné, o čo sme sa pred cestou museli postarať my. O všetko ostatné sa totiž postaral náš hostiteľ. Keďže sa chystal Vietnam precestovať s nami, ponúkol sa, že vyrieši všetky presuny ale aj ubytovanie. (Ďakujeme, Martin!)

Ako sme sa dostali do Vietnamu?

Výlet do ďalekej JV Ázie sa konal začiatkom februára 2011 a za letenky sme zaplatili cca 500 EUR. V tej dobe cez agenta a bez akýchkoľvek akcií, keďže sme vtedy ešte nič také nepoznali. Leteli sme z Viedne, s prestupom v Moskve a príletom do Hanoja.

Let sám o sebe nebol ničím výnimočný. Jediné pobavenie sme zažili počas letu z Moskvy. Tu už s nami letelo značné množstvo Vietnamcov, ktorým zákaz fajčenia na toaletách vôbec neprekážal. Bola to aj akási predzvesť toho, čo nám Vietnam prinesie. Fajčilo sa tam totiž úplne všade.

Môj prvý let do Ázie tiež spustil záľubu v ázijskej kinematografii. V onboard entertainment bol totiž obrovský výber práve ázijských filmov a do dnešného dňa si na nich dosť ulietavam.

Začiatok cesty na severe

Do Hanoja sme prileteli ráno a po biednom spánku v lietadle sa začal hlásiť o slovo jetleg. Časový posun vo Vietname je 7 hodín, bez prechodu na letný čas. Nevedela som pomaly ani ako sa volám a jediné, po čom som túžila, bola sprcha a posteľ. Cesta z letiska ma však vytrhla zo spánkového deficitu…

Dvojprúdová diaľnica mala v skutočnosti asi 5 pruhov. Ten úplne pravý, na Slovensku tiež nazývaný krajnica, patril kravským povozom. Pokračovali 2 pruhy pre osobné autá a pomedzi ne sa vytvorilo ďalších 5 – 10 pre motorky. Čistý chaos! Celý ten kolorit dotvárali okolité ryžové polia obrábané typicky vietnamsky oblečenými poľnohospodármi. Samozrejme, nechýbali ani vodné byvoly. Bolo to malebné!

Hlavné mesto Vietnamu: Hanoj

Prvý deň sme vďaka veľkej únave a časovému posunu v podstate celý prespali. Za to sme však boli veľmi čulé na večerný program.

Keďže náš hostiteľ nebol jediný Slovák žijúci vo Vietname, večer sme sa stretli s pár ďalšími na pive v lokálnej krčme dole pod domom. Krčma pozostávala iba z malých plastových stoličiek, na ktoré nás usadili. Zároveň sme vyfasovali aj niekoľko stoličiek navyše, vraj aby sme si mali kam položiť kabelky. Diplomatický protokol v praxi.

Akonáhle bol smäd zahnaný, bolo treba naplniť žalúdky nejakým fajnovým vietnamským jedlom. Išlo sa na hadiu večeru. Dobre čítate a chápete správne. Išli sme jesť hady.

Exotická večera a prvá noc v JV Ázii

Na takej večeri z hada sa servíruje niekoľko chodov a zvyčajne sa z plaza spracuje úplne všetko. Koža, mäso, srdce, krv, žlč, nohy…

Na prípitok sme dostali krv a žlč s vodkou. Ak sa vám raz takáto príležitosť naskytne, poradím vám nedegustovať! Ak sa chcete vyhnúť nepríjemnej chuti krvi v ústach, treba poldeci iba rýchlo hodiť do seba.

Nechali sme sa dokonca ukecať na konzumáciu srdca. Podotýkam, že surového a ešte stále bijúceho. Domáci totiž veria, že ak zjete ešte tlčúce srdce hada, budete nesmrteľný. Za to mi to predsa stálo.

Po takomto ultimátnom štarte sme sa presunuli do clubu/baru, kde hrala živá filipínska revival kapela pestrú rockovú produkciu. Ak sa raz budem vydávať a Vidiek odmietne moju ponuku prísť hrať, určite budem chcieť Filipíncov namiesto toho. Bola to ohromná show!

Spomínam si ako za mnou v tomto podniku prišla barmanka s odkazom od pánov pri vedľajšom stole, že by ma radi na niečo pozvali. Pri stole sedelo asi 8 vietnamských pánov a vyzerali ako z japonskej yakuzy. Hneď som sa pakovala kade ľahšie…

Ostatok večera bol bujarý ako na Silvestra a spať sme išli celkom neskoro. Na druhý deň bolo treba vstávať, vyrážali sme na cestu po Vietname.

Prvé dojmy z Hanoja

Pokiaľ by som mala popísať prvé dojmy z Hanoja, išlo by to ťažko. Okrem slávnej vietnamskej premávky sme vlastne nič nestihli. Akurát čo sme cestou z letiska prechádzali okolo námestia Ba Dinh, kde sa nachádza Ho Chi Minhovo mauzóleum.

Videli sme tiež križovatku s počítadlom rátajúcim ľudí, ktorí tu mali nehodu, čo celkom jasne vykresľuje Vietnam a jeho dopravnú situáciu. Miliardy skútrov, semafor ukazoval zelenú iba orientačne a cez prechod sme prechádzali za plynulej premávky. Pravidlom bolo zachovať konštantnú rýchlosť. Žiadne trhané pohyby, žiadne zastavovanie, žiadny beh.

Pre Vietnam sú typickým dopravným prostriedkom skútre. Ak ste niekedy videli také tie vtipné fotky, kde štyria ľudia sedia na jednej motorke, prípadne na nej ešte vezú prasa, z najväčšou pravdepodobnosťou ste videli fotky z Vietnamu.

Oblečenie, ktorým bývala známa bratislavská Miletička, nosia ľudia v Hanoji úplne bežne. Kombinácia vyšívano-vybíjaných riflí, károvanej bundy a fluorescentných ponožiek v šľapkách je tu úplný mainstream.

Severný Vietnam je tiež známym prípravou a konzumáciou psieho mäsa. Bohužiaľ som ho tentokrát nemala možnosť vyskúšať.

Druhá zastávka: centrálny Vietnam

Druhý deň vo Vietname a z Hanoja sa presúvame do Da Nangu. Pri tom všetkom, čo sa zatiaľ dialo, som si ani nestihla uvedomiť, aký obrovský kultúrny šok prežívam. Zrazu som si uvedomila, že jediné jedlo, čo som zatiaľ mala, bol had a na letisku som podľahla selekcii vifonov. Prisahám!

Zabudnite na kávičku či bagety, tak ako ich poznáme z našich letísk. Vifony a rýchlovarné kanvice je to, čo majú v ponuke tie vietnamské. No po prežúrovanej noci som sa tomu až tak nebránila….

Prišli sme však do Da Nangu a tu nastal boj s hladom. Na život a na smrť…

Da Nang a prvé jedlo

Po príchode do mesta Da Nang v centrálnom Vietname začala naša misia za pátraním po jedle. Našli sme reštauráciu. Jedálny lístok po vietnamsky, pričom každé piate jedlo na ňom nieslo do (vietnamskej) angličtiny preložené názvy. Nesmelo som ukázala čašníkovi na obrázok kalamára. O chvíľku sa vrátil a v košíčku mi priniesol ukázať squida veľkého ako moja ruka s otázkou, ako si ho želám pripraviť. Matka Božia, od hladu tu nezahyniem!!! Už som len pustila slinku, keď mi ho priniesli naspäť ugrilovaného a rozstrihaného nožnicami na pásiky. Cítila som ako kultúrny šok poľavil.

Da Nang je tretím najväčším mestom Vietnamu (hneď po Hočiminovom Meste a Hanoji), čo sa urbanizácie a ekonomiky týka. V rádiuse do 100km sa okolo neho nachádza množstvo pamiatok UNESCO. Da Nang sa preto stal naším východiskovým bodom pre ich návštevu. 

Práve tu, v centrálnom Vietname, sme mali možnosť vychutnať pravú vietnamskú kultúru aj s jej prenádhernými pagodami, kamennými drakmi a všakovakými ornamentami.

Hinduistické pamiatky v My Son

Ruiny hinduistických chrámov v My Son sú považované za jedny z najdôležitejších chrámových komplexov v juhovýchodnej Ázii. Často sú porovnávané s inými historickými komplexmi JV Ázie, ako napríklad Borobudur z Javy (Indonézia), Angkor Wat (Kambodža), Bagan (Mjanmarsko) či Ayutthaya (Thajsko).

Cisárske mesto Hue

Cisárske mesto Hue bolo sídlom dynastie Nguyen (priezvisko Nguyen patrí do dnešného dňa medzi najrozšírenejšie vietnamské mená) a hlavným mestom počas 150 rokov. Najdôležitejšou pamiatkou je rozsiahla citadela z 19. storočia, obklopená priekopou a hrubými kamennými múrmi. Zahŕňa cisárske mesto s palácmi a svätyňami, zakázané purpurové mesto (kedysi cisársky domov) a repliku kráľovského divadla.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Rybársky prístav Hoi An

V centrálnom Vietname sme tiež mali možnosť vidieť historické centrum mesta Hoi An s úžasne zachovaným obchodným prístavom a ulicami nesúcimi prvky rôznych vplyvov.

• 

• 

• 

• 

Koniec cesty: južný Vietnam

V centrálnom Vietname sme si vychutnali čo sa dalo a po pár dňoch sme sa posunuli ďalej na juh, do Hočiminovho Mesta, kedysi nazývaného aj Saigon.

Toto mesto som opäť navštívila počas nášho 3 mesačného pobytu na Bali. Kvôli vízam sme si sem odskočili na pár dní a vďaka tomu som mohla tento článok obohatiť o viac fotiek ale aj slov.

Saigon = Hočiminovo Mesto

Napriek tomu, že Hanoj nami nebol detailne preskúmaný, bolo jasné už na prvý pohľad, že HoChiMinh je oveľa modernejšie mesto. Stratili sa tiež miletičkovské outfity a pribudli značkové obchody.

Bohužiaľ, ubudli aj typicky vietnamské pamiatky. V Saigone totiž často narazíte na pamiatky západného typu práve kvôli vplyvu Francúzska počas koloniálneho obdobia. Katedrála Notre-Dame, budova Centrálnej pošty, Opera House či Palác nezávislosti / zjednotenia. Všetky vám budú pripomínať európsky kontinent.

Múzeum pozostatkov vojny (War Remnants Museum / Bảo tàng chứng tích chiến tranh)

Múzeum venované vietnamskej vojne som navštívila až počas mojej druhej návštevy Saigonu. Osobne som na vojnové príbehy veľmi citlivá, a preto ich radšej nevyhľadávam. Napriek tomu som rada, že som múzeum tentokrát absolvovala.

Nájdete tu množstvo vojnových strojov, ukážku vietnamského vezenia s dobovými fotkami či výpoveďami väzňov. Okrem iného si tu tiež môžete pozrieť veľmi zaujímavú, no tiež srdcervúcu sekciu venovanú chemickým zbraniam a ich následkom.

• 

• 

• 

• 

Palác nezávislosti (Independence Palace / Dinh Độc Lập)

Tiež nazývaný Palác zjednotenia (Reunification Palace / Dinh Thống Nhất) býval sídlom a pracovňou juhovietnamského prezidenta počas Vojny vo Vietname. Rovnako je považovaný za miesto ukončenia tejto vojny, kedy tanky severovietnamskej armády prerazili jeho brány.

Dnes je palác nádhernou prehliadkou architektúry a nábytku 70.rokov a je priam dychberúce, že si tu môžete obzrieť takmer každý kút. Dokonca aj bunker v suteréne.

• 

• 

• 

Delta rieky Mekong

Keď nás omrzelo mesto, vybrali sme sa stráviť deň plavbou po delte rieky Mekong. Malou lodičkou sme sa povozili medzi ostrovčekmi a vychutnali si život na rieke. Tu nás zasvätili do pestovania lokálneho ovocia, vypočuli sme si tradičnú vietnamské hudbu. Tiež sme si pozreli ako sa vyrábajú kokosové cukríky. A hoci tu bolo všetko prichystané pre turistov, musím uznať, že všetko čo nám ukázali, bolo pre nás veľmi zaujímavé. Celú dobu som len neveriacky krútila hlavou akí sú Vietnamci vynaliezaví a speňažia všetko, čo sa dá.

Kúpanie na ostrove Phu Quoc

Z Hočiminovho Mesta sme zamierili ešte viac na juh, tentoraz konečne k moru. Naše cesty nás zaviedli na ostrov Phu Quoc. Hoci sa nejednalo o najkrajší ostrov aký som kedy videla, Phu Quocu pripisujem veľký význam. Nikdy predtým som sa totiž nekúpala v tak teplom mori ako práve tu. A prvýkrát som tu skúsila aj  potápanie…

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Prvé potápanie

Nápad ísť sa potápať sa nezrodil v mojej hlave. Opäť? Nechala som sa ukecať. Opäť! Pôvodný plán bol ísť sa povoziť na loďke s tým, že sa možno pôjdem ponoriť… Iste. Presne takto to nefunguje!

Všetko prebiehalo krásne. Nalodíte sa na loďku a vyplávate. Prídete na miesto ponoru a navlečiete sa do potápačskej výstroje. Najväčší stres však nastal pred skokom do vody. Z lode a v plnej výbave (závažie okolo pása, kyslíková bomba na chrbte).

To si len tak stojíte na okraji lode, ledva sa držíte na nohách, lebo veď bomba so závažím niečo vážia a nepríjemne vás ťahajú dozadu. Predstava, že s touto náložou skočíte do tej neuveriteľne čiernej hlbočiny je desivá. Adrenalín na maxime. Zrazu skočíte do vody a vnoríte sa v mikrosekunde ako plavák. Žiadne prudké klesanie ku dnu sa nekonalo. Som tragéd! Smiala som sa sama sebe.

Okrem problému s ušami pri zanáraní sa vo mne zakorenil už iba extrémne pozitívny pocit úplného kľudu a pokoja. Jediné nad čím som pod vodou myslela bol výdych a nádych. Zrodila sa láska k potápaniu!

Zaujímavým zážitkom na PhuQuocu bol aj lov kalamárov. Myšlienka super, len sme sa vrátili skôr ako sme niečo stihli chytiť. Náš ázijský spolucestujúci precenil svoje sily a nezvládol vlny (podľa mňa žiadne neboli) a trošku sa pozvrackal. Tak sme súcitne súhlasili, že sa vrátime skôr, nech toľko netrpí. Ale inak nádherný západ slnka sme videli.

Okrem hodvábu z Hoi An vám z Vietnamu odporúčam priniesť perly z Phu Quocu. Nachádza sa tu farma, kde sa perly pestujú / chovajú a ceny sú opäť extrémne ftipné.

Čo ak by som sa raz do Vietnamu vrátila?

Naše cestovanie po Vietname bolo ukončené návratom do Hanoja, kde napriek vyčerpaniu a pretlaku zážitkov sme sa ešte vybrali k jazeru Hoan Kiem. Nachádza sa v historickej časti mesta a je typické svojím červeným mostom.

Samozrejme Vietnam je plný iných čarovných miest a pokiaľ by som sa sem raz vrátila (a že sa aj vrátim), viem vám rovno povedať, čo ešte treba vidieť vo Vietname.

• Hanoj – z pochopiteľných dôvodov. Chcem ešte raz vidieť križovatku smrti… Srandujem!
• Nha Trang – pláže, ostrovy, potápanie
• Sapa – ryžové polia, vinice
• Ha Long Bay – plavba loďou pomedzi útesy trčiace z vody ako dračie zuby

• 

• 

• 

• 

Zaujímavosti na záver:

• vietnamská mena Dong je ľahko pochopiteľná. Stačí si odmyslieť posledné 3 nuly a dostanete cenu ako v slovenských korunách
• level angličtiny tu bol na úrovni: For me one Coke too! = 4 me 1 Coke 2 => 7x Coca Cola

Vietnam bez cestovky a s kultúrnym šokom bol v skutku silný zážitok. Dokonca až taký silný, že som sa sem o rok chcela vybrať opäť. Nakoniec som sa ale dostala do Indonézie…

~ Ak vás rozprávanie o Vietname zaujalo, pozrite sa, čo o ňom napísal Daniel a Majka z blogu Cestujzamenej. Čítaj TU. ~

~ Lenka Says ~

~ Páčil sa vám tento článok? Prečítajte si aj o iných krajínách JV Ázie:

• …januárové cestovanie po Thajsku
• …Malajzia: o útoku opice a ukradnutých peniazoch
• …čo sa balí na Bali?
• …Ubud: čo vidieť za 3 dní vo vnútrozemí ostrova Bali

Aby vám neušiel žiadny nový článok na blogu, prihláste sa na odber newslettera a dostaňte info o nových článkoch do emailu! ~

…E-mail:

Ja, Lenka Says, použijem váš email výhradne na účely zasielania noviniek na blogu. Prosím, potvrďte zakliknutím políčka, že si prajete byť takto kontaktovaný.

Leave this field empty if you’re human: