…ľudia majú radi výzvy, radi posúvajú svoje hranice. Svoju sebadôveru si utužujú tým, že robia veci mimo obľúbenej komfortnej zóny. Samozrejme, nie je na tom nič zlé, práve naopak, rozširuje to nádherne obzory. 😀
Mnoho ľudí si svoje hranice posúva napríklad na cestách okolo sveta. No možno vás sklamem, keď vám poviem, že ja túto púť v pláne nemám. 😉
No stalo sa mi ale niečo iné, kde som si posunula svoje hranice. Podarilo sa mi totiž neplánovane naplánovať na mesiac aj nejaké drobné návštevu 5 krajín: Francúzska, Španielska, Írska, Srbska a Českej republiky. Hoci nešlo o spomínanú cestu okolo sveta, stále považujem toto intenzívne cestovanie po Európe za veľký zážitok. No a takto som si svoje hranice posúvala ja…
-
- Počet navštívených miest: 7 (Grenoble, Barcelona, Dublin, Clifden, Niš, Belehrad, Praha)
-
- Počet letov: 7 (nepárny počet je dôsledkom roundtripu Viedeň – Lyon – Barcelona – Bratislava)
-
- Počet nalietaných kilometrov: 7.622,69 km (Viedeň – Lyon – Barcelona – Bratislava – Dublin – Bratislava – Niš – Bratislava); takúto vzdialenosť som napríklad preletela aj do kazašskej Astany a naspäť.
-
- Počet hodín strávených na ceste: v lietadle – 13,1 hodín; v autobuse – 10,15 hodín, v aute – z Dublinu cez celé Írsko do Galway a tam po oblasti Connemara hore-dole a naspäť do Dublinu počas 3 dní + cesta tam a naspäť do Prahy
-
- Počet dní strávených v zahraničí (od 2/4 do 8/5 => 37 dní): 20,5 (z toho iba 6 dní bola čerpaná dovolenka)
- Počet dní strávených v Bratislave v práci: 12
Celé toto cestovanie bolo následkom môjho rozhodnutia, že nastávajúce štátne sviatky ani v roku 2017 nestrávim ležaním pred xBoxom či štrikovaním (ani jedno z toho nerobím :D ), ale naplánujem si cez ne výlety do cudziny. Takto som si pokryla Veľkú noc (tento rok v polke apríla), 1. a aj 8. máj. Ďalšiu dovolenku mi zaistila už niekde spomínaná kamoška z Barcelony a jej blížiace sa okrúhle narodeniny. Do toho sa už len napasovala 1 nenápadná služobná cesta a mesačný cestovateľský plán bol vyhotovený.
Grenoble (Francúzsko) – služobná cesta
Keďže pracujem vo francúzskej spoločnosti, ktorá má v Grenobli sídlo, často sa tu vyskytujem. Táto cesta bola taká plánovano-neplánovaná. To, že sa jej v blízkej budúcnosti nevyhnem som vedela, nevedela som ale, že to takto napasujem do už naplánovaných súkromných výletov.
Grenoble je neveľké mesto s cca 162 tisíc obyvateľmi. Nachádza sa v regióne Auvergne-Rhône-Alpes, z čoho jasne vyplýva, že to bude niekde v okolí francúzskych Álp. 🙂
Na mape ho nájdete ešte o niečo nižšie ako Lyon, kam je aj najlepšie letieť, ak chcete Grenoble navštíviť.
Mesto, považované za hlavné mesto francúzskych Álp, je situované v kotline. Na jej severnom konci leží vrch Chartreuse, na juhu a západe Vercors a východe Belledonne. Moje kolegyne z Francúzska ma s obľubou vždy skúšajú či si mená kopcov pamätám. Nuž vždy si spomeniem len na Chartreuse, keďže sa tak volá aj bylinný likér, ktorý tu vyrábajú mnísi už od roku 1737 zo 130 druhov bylín, rastlín a kvetov.
Na rovnakom kopci sa nad mestom týči pevnosť Bastille, odkiaľ za pekného počasia možno dovidieť až na Mont Blanc. Bastille je s mestom spojená lanovkou (Téléphérique), ktorá tu premáva už od roku 1934, čím sa radí k najstarším mestským lanovkám na svete.
Mesto je tiež známe ako vedecké centrum Európy v oblasti fyziky, IT a aplikovanej matematiky, rovnako tiež ako miesto konania zimných olympijských hier v roku 1968. Oni olympiádu, my tanky… 🙁
Barcelona (Španielsko) – oslava narodenín a friends reunion
Do Barcelony som pôvodne mala letieť z Bratislavy. No keďže mi do toho skočila ešte služobka do Francúzska, skrátila som si cestu priamo Lyon – Barcelona. Vďaka za letenku, drahý zamestnávateľ. 😀
Príchod do Španielska sa podaril v rovnakom čase ako zvyšku osádky prilietajúcej z Prahy a tu sa začala naša barcelonská jazda!
Pamiatok počas tohto tripu nebolo toľko, ako by sa na správneho turistu patrilo. Vynahradila mi to ale naša česko-slovenská reunion a jedna oslava narodenín. Apropo, oslava… Po celom dni obdivovania krás Barcelony sme večer vyprahnutí prišli do podniku, kde sa celá paráda mala konať. Keďže oslávenkyňa ešte nedorazila, ujal sa nás jej priateľ a vyzval nás k objednávke nápojov. Jediné, po čom sme túžili, bola voda. Na naše prekvapenie sme dostali zamietavú odpoveď, vraj voda sa bude podávať až k večeri… Naše stredoeurópske povahy ostali v šoku, nikto z nás nečakal, že zrovna v Španielsku sa pije viac ako u nás. 😀 Tak nič teda, dáme si cavu – španielske šumivé víno. Keď ale prikvitla naša hostiteľka, vysvetlila nám, že v BCN sa pojmom voda označuje gin&tonic…!!! 😀 Servus, kultúrne rozdiely! Nechali by nás tam zemreť od smädu…!!! 😀
Barcelonu som nenavštívila po prvýkrát, bola som tu už pred dávnymi 9 rokmi, čo považujem za dôležitý míľnik v mojom cestovateľskom živote 🙂 a o čom som sa už pred nejakým časom rozpísala TU.
Zo zoznamu navštívených pamiatok a miest som si tentokrát odškrtla kopec Montjuic, z ktorého sme sa lanovkou zviezli až na mestskú pláž Barceloneta a ňou prešli až k prístavu.
Rovnako som si zo zoznamu vyškrtla kaplnku/kostol Expiatori del Sagrat Cor nachádzajúci sa na vrchu Tibidabo, kde sa nájdete aj zábavný park a vysielač Torre de Collserola, pričom všetky tri dominanty sú zreteľne viditeľné z mnohých strán Barcelony.
Expiatori del Sagrat Cor je rímsko-katolícky kostol s menšou bazilikou a jeho výstavba trvala od roku 1902 do 1961. Veľmi netradične sa nachádza v tom istom areáli ako aj zábavný park Tibidabo, ktorý bol otvorený v roku 1905, čím sa radí k najstarším fungujúcim parkom na svete. V Španielsku drží prvenstvo a v Európe 3. miesto. Väčšina pôvodných atrakcií, niektorých dátum výroby siaha až do 20. storočia, sa stále používa.
Jednou z najznámejších atrakcií z roku 1928 je Červené lietadlo. Ide o jedno-vozňový kolotoč, ktorého jazda vám dá pocit, že letíte nad mestom, tak ako to bolo v prípade rovnomenného lietadla, ktoré prvýkrát letelo z Barcelony do Madridu.
Krásy zábavného parku si napríklad môžete pozrieť aj v pohodlí domova v známom filme Woodyho Allena – Vicky Cristina Barcelona.
A aká bola Barcelona po 9 rokoch? Tentokrát bola iná tým, že som sa tešila na spoločné stretnutie s kamoškami a tým, že som mala šancu vidieť kúsok Barcelony očami rezidenta. Barcelona bola rovnako krásna a slnečná ako som si ju pamätala. Opäť som mala možnosť nadýchať sa morského vzduchu mimo letnú sezónu a začiatkom apríla si namočiť nohy v Stredozemnom mori. Bolo studené ako tri frasy! 😀
Connemara (Írsko) – family reunion
Po Barcelona som sa doma ohriala iba 3 dni a už som sedela na bratislavskom letisku smer Dublin. Spolu s mojimi rodičmi som sa vydala opäť stráviť veľkonočné sviatky u mojej sestry, ktorá sa sem pred necelými 2 rokmi presťahovala aj s celou rodinou. Keďže išlo už o 4. návštevu Írska a čo-to sme už v okolí Dublinu videli, rozhodla sa moja sister, že pôjdeme omrknúť západné pobrežie ostrova a pripísať si tak Atlantický oceán na zoznam videných.
Tak ako minulý rok, tak aj tento nám odpadli prípravy na Veľkú noc a namiesto času stráveného v kuchyni, sme tieto sviatky strávili vonku na čerstvom írskom vzduchu a v rodinnom kruhu. Aj keď by som si dala takú fajnovú syrovú roládu, morské plody mi veľmi rýchlo zalepili oči a milovaný chowder aj ústa. <3
Na tradície sa samozrejme nezabudlo, intenzívne nám ich pripomínali synovci starým dobrým Šibi, ryby, mastné ryby asi tak miliónkrát dokola. 😀 Vrcholom veľkonočnej atmosféry bolo prehlásenie toho mladšieho, že ak nebudeme mať na šibanie korbáče, môže nás vyšibať tenisovou raketou… 😀 Malý synovec má 7 rokov a garantujem vám, myslel to vážne! 😀
Na západnom pobreží sme videli najmä krásy oblasti Connemara, kde sa rozkladá národný park o rozlohe necelých 3000 ha a ktorý je považovaný za to pravé írske. Okrem prekrásnej zelenej prírody sme navštívili Kylemore Abbey alebo ruiny Clifden Castle, no hlavne nás uchvátil Atlantický oceán a Íri kúpajúci sa na plážach krásnych ako na Sardínii, no v 7 stupňoch Celzia nad nulou!!! 😀
Nádherné Kylemore Abbey bolo postavené ako súkromné sídlo rodiny Mitchella Henryho, bohatého doktora z Londýna, ktorý pomohol oblasti k značnému rozvoju. Dal prácu mnohým ľuďom z okolia, pričom na samotnej výstavbe sídla trvajúcej 40 rokov, pracovalo asi 100 robotníkov.
K sídlu prislúcha aj gotická katedrála, viktoriánske záhrady pripomínajúce svojou rozmanitosťou botanickú záhradu či rodinné mauzóleum, kde je pochovaná manželka pána Henryho, Margaret, ktorá zomrela počas dovolenky v Egypte na zažívacie problémy (!!!).
Pán Henry z lásky k nej dal toto mauzóleum postaviť. Po jej smrti nehnuteľnosť predal rodine, ktorá sa tu dlho neohriala a kvôli dlhom z gamblingu sídlo zmenilo opäť majiteľa. V roku 1920 kúpili opátstvo benediktínske mníšky, ktoré utiekli z bombardovaného Belgicka práve sem a svojim pôsobením v tomto kraji prispievali k vzdelávaniu tunajších žien až do roku 2010.
Zámok Clifden, hrdiaci sa svojou existenciou od roku 1818, nevidno od hlavnej cesty a preto je jeho návšteva o to očarujúcejšia. Vstupná brána je badateľná už od Sky Road, no chodník vedúci k nemu sa kľukatil medzi malými kopčekmi a lúkami, kde sa páslo more kráv, čo vám bolo jasné už od začiatku cesty posiatej kravičkovskými prekvapeniami až po zámok samotný. Tu pravú vidiecku atmošku tomu dodával už len fakt, že aj pri obdivovaní ruín zámku sme si museli dávať pozor kam stúpame. 😀
Každá jedna návšteva Írska sa niesla v znamení zimných búnd a čižiem a nebolo tomu inak ani tentokrát. Akokoľvek, po prílete do BA sme ešte v dobrom spomínali na krásne počasie v Írsku. Na Slovensku nás totiž čakal úplný armagedon v podobe 0 stupňov a sneženia. No choďte mi do rici s takým počasím! 😀
HOW TO GET THERE: máme šťastie, sestra sa nám odsťahovala do krajiny, s ktorou máme priame letecké spojenie. Letenka do Dublinu z Bratislavy začína na 32 EUR jednosmerne. Reálne sa nám však vždy podarilo kúpiť spiatočnú niekde okolo 100 EUR a to sme cestovali 2-krát na Veľkú noc.
A keďže som sa celkom rozpísala, druhú časť cestovateľského mesiaca si môžete dočítať tu: Part 2
~Lenka Says~
- PS1: Ak by ste potrebovali pomôcť s ubytovaním, mám pre vás zľavu na Airbnb (ak ešte nie ste zaregistrovaní na Airbnb, kliknite na link a získajte kredit 30 EUR)
- PS2: Ak by ste ešte stále nevedeli ako sa zbaliť do príručnej batožiny, pozrite sa na môj eBook.