![[ Lenka Says ] | Travel & Lifestyle Blog](https://sp-ao.shortpixel.ai/client/to_webp,q_glossy,ret_img/https://lenkasays.com/wp-content/uploads/2019/05/l_s-2.png)
…jedného dňa zdieľala Saška z mamablogu DoubleTrouble vo svojich InstaStories profil @mommyin_grenada. Hoci nie som matka, oslovil ma. “Slovenka v Grenade? To kde je?” pýtam sa samej seba a otváram Google mapy. Priznám sa dobrovoľne, pôvodne som si myslela, že v Afrike. Sama som zo svojho omylu prekvapená, keďže sa v geografii cítim celkom zbehlá… Mám medzery!
Pokiaľ si aj vy kladiete množstvo otázok typu prečo a ako vedzte, že v tom nie ste sami. Rozhodla som sa osloviť Silviu, či by mi na moje otázky nezodpovedala. Súhlasila a ja sa s jej odpoveďami, ako inak, podelím s vami.
Ahoj Silvi! Ďakujem ti veľmi pekne, že si prijala ponuku na tento rozhovor. Veľmi sa tomu teším. Hneď skraja ťa poprosím, či by si sa mohla predstaviť?
Pochádzam z Bratislavy, kde som študovala biológiu, no po skončení vysokej školy som sa tomuto odboru nikdy nevenovala. Keď sme vstúpili do Európskej únie, odišla som do Veľkej Británie, kde som sa usadila na ďalších 10 rokov. Tam som si prešla rôznymi zamestnaniami, od au-pair až po osobnú asistentku. Dnes som doma s troma deťmi.
Povedz mi, prosím ťa, ako sa jedna Slovenka dostane do krajiny ako Grenada?
V Londýne som tiež stretla svojho partnera, pôvodom z Carriacou (ide o jeden z troch ostrovov tvoriacich štát Grenada), s ktorým sme sa v roku 2015 rozhodli, že už máme zimy dosť, kúpili sme dom na Grenade a vydali sa trošku aj za dobrodružstvom.
Máš tri krásne deti, Leny a dvojky Mimi a Maxi, ktorých fotkami napĺňaš svoj Instagram. Z neho je už na prvý pohľad jasné, že deti v Grenade nebudú mať rovnakú dennú rutinku ako tie slovenské. Prezraď, ako vyzerá taký váš bežný deň na ostrove?
Treba povedať, že my s deckami a Michaelom nevedieme typický život ostrovanov. Mnohí z nich sa totiž nevyberú na pláž ako je rok dlhý. Zato my dvaja sme si dali záväzok, že ak sa presťahujeme do Karibiku, budeme na pláži každý deň.
Lenorka má 5 rokov, takže už chodí do školy a ráno o 8:00 ju odprevadíme s dvojkami na autobus. Potom sa väčšinou moceme okolo záhradky či domu, decká si nakŕmia kozy, sliepky, mačky a psy, navaríme si obed. Po obede vyzdvihneme Leny zo školy a vyrazíme na pláž. Toto robíme každý deň ak neprší, no niekedy aj v daždi. Okolo 17:00 sa už poberieme domov, keďže sa na Grenade celoročne stmieva o 18:00.
Z tvojho IG je tiež zrejmé, že veľa času trávite s deťmi na pláži, kde okrem iného zbierate odpad vyplavený z mora – kúsky rybárskych sietí, keramiky či hračiek a vyrábaš z nich rôzne produkty. Upcykluješ. Ako ťa niečo také napadlo?
Celé sa to začalo zbieraním smetí, keďže naša lokálna pláž nemá pravidelný tím na čistenie pláže, ako to je napríklad na tých mestských. Naša pláž je zátoka so silným prúdením z mora, takže veľa plastu sa vyplaví dnu, ale už nevyjde von. No a keď sme pri hľadaní mušlí našli viac vrchnákom od fliaš ako mušlí samotných, začali sme chodiť po pláži s prázdnou taškou, ktorú sme každý deň naplnili plastami.
Takisto sme vyzbierali aj množstvo starých lán rôznych farieb, ktoré mi bolo ľúto vyhodiť. Začala som teda googliť. Narazila som na hashtag #weavetheseasclean a tak prišla aj myšlienka s pletením lanových košíkov.
Čím viac sme chodili po pláži, tým viac som si začala všímať, čo všetko sa z mora vyplaví a rozmýšľať, ako by sa to dalo využiť. Okrem lán ma zaujala keramika, čo sú vlastne rôzne kúsky rozbitých hrnčekov, tanierom či misiek, ktoré sa v mori roky prevaľujú, obrusujú a potom vyplavia na pláž ako malé farebné kamienky. Tak som začala túto keramiku tiež zbierať a tvoriť z nej rôzne mozaiky.
Čo si o tom myslí tvoje okolie? Je Grenada tiež zasiahnutá vlnou ZeroWaste tak ako to momentálne lomcuje Európou?
Myslím si, že som pre domácich len crazy white lady, čo kadečo zbiera. Veľmi ich to nezaujíma, nemajú až taký pozitívny vzťah k prírode a jej ochrane.
Aj keď sa tu osveta pomaly buduje, ľudia stále nemajú zábrany vyhodiť plastovú fľašu z auta. ZeroWaste na Grenade veľmi nehrozí, keďže nemajú veľké možnosti recyklácie plastov a plechoviek. Recyklujú sa tu jedine sklenené fľaše. Všetok ostatný odpad z domácností, vrátane plastu, končí na skládke. Obľúbené tu je aj spaľovanie odpadu spolu s trávou. Väčšina potravín je balená do plastu v rámci ochrany pred hmyzom. Napríklad ak človek ide do pekárne, nájde každý koláčik zvlášť vo svojom plastovom sáčku.
Musím ale povedať, že si čím ďalej tým viac všímam, že ľudia nosia vodu vo vlastných fľaškách pripadne termoskách v rámci zníženia spotreby jednorázových plastových fliaš.
Čo na tvoj exotický život na opačnej strane zemegule hovorí rodina na Slovensku? Ako často sa máte možnosť vidieť?
Pre maminu je to často náročné. Samozrejme, že by chcela vidieť vnúčatá viacej, ale našťastie žijeme v modernej dobe Skypu a Messengerov, takže nie je problém si kedykoľvek zavolať. Rodina je viac-menej zvyknutá, že nie sme na Slovensku, keďže som odišla už pred 15 rokmi. Snažíme sa ale vidieť aspoň raz do roka. Mamina často príde aj na mesiac a teraz som aj ja s deckami na Slovensku na 3 mesiace. Cestovanie zo Slovenska na Grenadu či naopak je pomerne náročné, keďže cesta často trvá aj 24 hodín s prestupom v Londýne.
Keď už sme pri tom Slovensku, čo tvoje deti a slovenské zvyky či obľúbené slovenské jedlá? Šibali ste na Veľkú noc?
Snažíme sa, aby naše deti vnímali obidve krajiny ako svoj domov, takže rozprávajú plynulo aj po slovensky a takisto sa snažím, aby poznali aj slovenské tradície. Jednotlivé sviatky oslavujeme podľa toho, v ktorej krajine sa momentálne nachádzame. Tento rok sme strávili Veľkú noc na Grenade a boli sme púšťať šarkanov. Ak by sme boli na Slovensku, pravdepodobne by bol Maxík šibať.
So slovenskými jedlami je to trošku horšie, keďže osobne nie som veľká kuchárka, väčšinou nám varí Michael. Takisto je na Grenade problém s nedostatkom mliečnych výrobkov, takže decká nepoznajú smotanu, tvaroh ani jogurty a tým pádom sa vyhýbajú aj niektorým našim jedlám. Milujú ale paprikáš, rezne a dobrý segedínsky guláš.
Aké sú napríklad tradičné jedlá či zvyky na ostrove Grenada?
Tradičným jedlom na Grenade je tzv. oildown, čo je obrovský hrniec s kuracími krídelkami, bravčovými chvostami, údenou rybou a zelenými banánmi, zemiakmi, haluškami, breadfruit a kalaloo (vyzerá ako lopúch). Všetko sa to naukladá na seba, zaleje kokosovým mliekom, okorení množstvom kari a kurkumou a celý hrniec sa dá variť na vonkajší oheň.
Grenadčania oslavujú tradičné sviatky ako Vianoce či Veľká noc, kedy sa chodia púšťať šarkany a súťaží sa o najväčšieho z nich či s najdlhším chvostom. Na Všetkých svätých zvyknú chodiť serenádovať na hroby svojich príbuzných, na ktoré vylievajú rum zo štamperlíkov, čím si s nimi chcú pripiť. Veľkým sviatkom je aj Deň grenadskej nezávislosti, kedy sa všetci obliekaj do národných farieb a oslavujú nezávislosť od Veľkej Británie zo 7. februára 1974.
Než si sa do Grenady presťahovala, aké boli tvoje očakávania? Ako sa stretli či nestretli s realitou? Čo ťa na Grenade prekvapuje?
Pre Európana je náročné odísť žiť na exotický ostrov. Už to nie je dovolenka v rezorte, kde je o všetko postarané a človek nevidí skutočné problémy krajiny.
Grenada je malý ostrov a 90% potravín je dovážaných, čo sa odráža na cene. Takisto všetok tovar cestuje loďou, čo aj trochu trvá. Ak potrebujeme súčiastky na auto, musíme ich väčšinou kupovať v Londýne; ak ide o niečo väčšie, posielame si to loďou, čo trvá 2-3 týždne; ak niečo menšie, poprosíme známych a kamarátov, aby si veci pre nás šupli do kufra.
Ako beloška platím väčšinou za tovar a služby viac. Keďže som z Európy a môžem si to dovoliť, miestni nemajú problém vypýtať si aj dvojnásobok. Takže som sa musela naučiť, že za banány sa platí 5ec$ (východokaribský dolár), nie 10 a podobne.
Okrem toho na Grenade nikdy nikto nie je na čas, asi len letecká doprava. Pozitívne ma prekvapila srdečnosť ľudí či bezpečnosť. Moja 5 ročná dcéra tak môže chodiť sama autobusom do školy. Ľudia si ešte pomáhajú.
Čo pokladáš na Grenade za najzaujímavejšie či najbizarnejšie?
Na ostrove sú všade trstinové plantáže, ale Granada často trpí nedostatkom cukru. Lokálna trstina sa totiž používa výlučne na výrobu rumu a cukor sa priváža z Trinidadu.
Takisto pestujú kávu, ale medzi domácimi sa málokedy nájde niekto, kto kávu aj pije. Väčšinou preferujú bylinné čaje a liečia si nimi aj rôzne choroby.
Za úplne najbizarnejšie považujem fakt, že hoci žijú na ostrove, 90% dospelej populácie nevie plávať.
Zaujímavé fakty sú hádam, že Grenada je najväčší vývozca muškátového orecha, majú najstaršiu fungujúcu “rumáreň” poháňanú vodou a najdlhšiu pieskovú pláž v Karibiku.
Ako matka na materskej, uvažuješ nad tým, čo budeš robiť, keď budú deti väčšie? Ako sa vie Stredoeurópanka uplatniť na malom ostrove v Karibiku?
Podstata odchodu do Karibiku a života na ostrove u mňa spočívala v tom, že by som sa už nechcela vrátiť do tradičnej práce, ako Angličania hovoria do nine-to-five. Asi by som sa chcela začať venovať tvorivej činnosti.
Uplatnenie sa na ostrove nájsť dá, keďže sa tu nachádza veľká univerzita St. Georges University, ktorá ponúka diplomy hlavne v obore medicíny či veterinárnej medicíny. Mnoho Európanov a cudzincov je zamestnaných hlavne tam ako lektori ale aj ako samotná správa areálu, keďže väčšinou ide o študentov z USA.
Grenada, krajina v Karibiku tvorená 3 malými ostrovmi – Grenada, Carriacou a Petit Martinique, je podľa môjho názoru nie veľmi známa či navštevovaná Slovákmi, a predsa sa tento ostrovný štát s asi 100k obyvateľmi stal domovom jednej Slovenky. A ja sa jej len chcem srdečne poďakovať, že si pri 3 deťoch a cestovaní cez kus sveta našla čas a svojimi odpoveďami obohatila môj blog o článok z oblasti Malých Antíl.
~ Lenka Says ~
PS: Ak sa vám rozhovor páčil, čoskoro prinesiem ďalší, tentokrát z oblasti Tichého oceánu. Zatiaľ si ale môžete prečítať ten s Miškou z fashionblogu Módny tucet.