…na strednej škole sa stala mojím druhým cudzím jazykom španielčina. Vtedy mi tento jazyk prišiel neuveriteľne exotický. Preto som vždy snívala, ako ho jedného dňa vyskúšam v krajine, kde sa ním aj hovorí.
Kto by to bol ale čakal, že sa práve Španielsko stane mojou prvou cestovateľskou destináciou?
Ako prvú som navštívila španielsku Barcelonu. Tu som hneď zistila, že hovoriť so Španielmi po španielsky nie je úplne také jednoduché. V Barcelone sa totiž hovorí takou divnou španielčinou, ktorá sa nazýva katalánčina. Tá sa značne odlišuje od oficiálnej kastílčiny, čo je španielčina tak ako ju poznáme aj my z telky či rádia.
V tesnom závese za Barcelonou sa mi naskytla príležitosť vidieť niekoľkokrát aj Madrid, kde som si konečne aj čo-to pokecala. Prečo ale ostávať iba pri európskom kontinente…?
Vedeli ste, že španielčina je oficiálnym jazykom v 20 štátoch sveta, čo znamená, že ním rozpráva viac ako 400M ľudí?
Tak kam to bude, dámy?
V čase, keď som sa chystala na návštevu San Francisca, zvažovali sme aj krátke odskočenie si niekam k moru. Do úvahy prichádzalo niekoľko destinácii, medzi nimi napríklad aj Havaj, no na moju velikánsku radosť padla voľba na Mexiko…
Panamerická cesta do Acapulca
Keď sa povie dovolenka v Mexiku, väčšina ľudí si pravdepodobne predstaví karibský Cancún. Nás však vetry zaviali na západnú stranu, k Tichému oceánu, do (mne z filmov známeho) Acapulca.
Plán cesty bol jednoduchý. Lietadlom po trase San Francisco –> Dallas –> Acapulco. Čo ale nikto nečakal a netušil, že nakoniec budeme mať o 2 prestupy viac. Zažili sme totiž núdzové pristátie…
Núdzové pristátie
Náš nočný let zo San Francisca sľuboval len jediné, spánok. Ako som si tak spokojne driemkala, zrazu som pocítila náhle ochladenie v lietadle a zmenu tlaku. Vzápätí priešiel prvý oznam od posádky. Niečo o akejsi technickej poruche. Ľudia na moje prekvapenie vôbec nestresovali. „Asi rutina“, hovorím si a driemkam ďalej.
Prišiel však druhý oznam o nutnosti pristáť v Las Vegas. Pamätám si len niečo o poruche palubného či záložného počítača. “To asi nebude úplne v poriadku!” prebehne mi hlavou a v tomto momente ostávam v napätí.
Následne prichádza aj tretí oznam o neúspešnom kontakte s kontrolnou vežou v Las Vegas. “Ako prosím?!” všetky možné katastrofické filmy sa mi premietli pred očami.
Štvrtý oznam už hovoril o návrate a núdzovom pristátí v Los Angeles. A tak sa aj stalo. Pristátie bolo bezproblémové bez akýchkoľvek známok poruchy, no my sme sa stále potrebovali dostať do Acapulca. Čo teraz?
Čo iné nám ostávalo ako začať riešiť náhradný let. Ten však vyzeral už o dosť komplikovanejšie ako ten pôvodný: San Francisco -> Los Angeles -> Dallas -> Mexico City -> Acapulco.
Medzipristátie v Mexico City
Okrem toho, že sa nám nič nestalo som vďačná aj za medzipristátie v Mexico City. Výhľad z lietadla bol totiž priam dych berúci. V tomto momente som si povedala, že raz príde na rad aj návšteva Mexico City. Chcem vidieť oslavy Día de los Muertos (Deň mŕtvych), La Catedral Metropolitana (Katedrála Metropolitana) či Teotihuacán (mexické pyramídy).
Precestovali sme asi polku Ameriky, no nakoniec sme sa do toho Acapulca nakoniec dostali. Inak, ruka na srdce, keď sa povie Acapulco, vybaví sa vám automaticky Mexiko? Ja mám taký (možno nesprávny) dojem, že mnohým ľuďom ani nie. Asi tak, ako sa im pri Copacabana nevybaví Brazília či pri Bali nemajú pred očami Indonéziu.
Acapulco môžete poznať napríklad podľa filmu Muž z Acapulca s Belmondom, ktorý sa mimochodom v Acapulcu ani nenatáčal. No natáčali sa tu filmy ako Rambo II., Kokaín s Johnny Deppom či bondovka Povolenie zabíjať.
Ubytovanie v Acapulcu
Ubytovali sme sa v hoteli Camino Real, ktorý sa nachádza v zátoke Puerto Marques, za rohom od Acapulco Bay. Veľmi dobrý výber, musím povedať. Výhľad na more z balkóna izby, excelentné mexické jedlo, happy hours na drinky… Najlepšiu Piña Coladu som jednoznačne pila práve tu. Bol to krásny a jednoduchý cocktail iba so štyrmi kockami ľadu na zachladenie drinku.
Nezvyčajne však na mňa pôsobila strážnice pri vchode do areálu, kde sme sa museli pri vstupe legitimovať. Ako sme neskôr zistili, strážený areál nepatril iba hotelu. Delil sa oň s množstvom prázdninových domov mexických politikov, filmových hviezd či iných majetných ľudí z Mexico City. Z areálu sa tak nakoniec vykľula celkom veľká obytná štvrť a strážnica slúžila na odhalenie neželaných návštevníkov.
Výlet do centra mesta
Hoci v dobe, keď som bola v Mexiku, som toho ešte nemala veľa precestovaného, už vtedy som vedela, že sedieť celú dobu v rezorte je náramná nuda a hlavne hrozná škoda.
Tak sme teda prešli popri spomínanej strážnici a vystrčili sme nosy von z areálu. Prvá vec, ktorá ma zaskočila bolo vojenské auto naložené vojakmi ozbrojenými po zuby. Poviem vám, že na niečo také ani neviete ako reagovať. Aj sa cítite bezpečne, aj nie… Kontrola na vstupe, auto plné vojakov…?
Neskôr som sa dozvedela, že takíto vojaci tu mali za úlohu bojovať proti drogovej vojne kartelov. Nie tak dávno pred našou návštevou sa dokonca odohrala prestrelka medzi vojakmi a kartelom v historickej časti Acapulca. Rovnako ako aj pár dní po našej návšteve v blízkosti obchodného centra.
Do dnešného dňa ostáva popularita Acapulca veľmi nízka práve vďaka udalostiam spojeným s drogovou vojnou a viac nie je bezpečnou destináciou. Acapulco sa stalo centrom organizovaného zločinu v mexickej drogovej vojne.
Pamätný Trouyetov kríž
Dominantou Acapulco Bay je bezpochyby takmer 40 metrov vysoký kríž na kopci El Guitarrón nad zálivom. Cez deň si môžete vychutnať nádherný panoramatický výhľad na záliv od kríža. V noci zo zálivu zasa môžete obdivovať jeho svietiacu siluetu.
Kríž spolu s kaplnkou tu nechali postaviť manželia Carlos a Milly Hauss Trouyetovci, potom ako im v roku 1967 zahynuli pri leteckej nehode 2 synovia. Okrem toho, že si ich rodičia chceli touto stavbou pripomínať, dúfali, že ňou tiež inšpirujú v násilí zmietajúce sa mesto k mieru.
Legendárny Hotel Casablanca
V 50.rokoch 20.storočia sa stalo Acapulco obľúbeným miestom hollywoodskych hviezd a milionárov ako napr. Elizabeth Taylor, Frank Sinatra či Brigitte Bardot.
Niekedy v tomto období bol postavený aj Hotel Casablanca, v ktorom americký prezident John Fitzgerald Kennedy strávil svoje medové týždne s manželkou Jackie.
V čase našej návštevy bol hotel vo veľmi zlom stave a pomaly chátral. Vlastnil ho totiž nejaký Mexičan, ktorý nemal pesos na jeho opravu. Budova však aj napriek tomu mala charizmu a nádherný výhľad na Acapulco Bay. V interiéry sa nachádzala maľba, ktorej autorstvo bolo pripisované maliarovi Diegovi Riverovi, ktorý bol známy aj ako manžel Friedy Kahlo.
Dnes už je hotel konečne zrenovovaný, v súčasnosti je však z neho kondomínium s luxusnými bytmi. Šťastní to ľudia čo mali možnosť a peniaze si jeden z nich kúpiť.
Nástenné maľby Diega Riveru
Pôvod maľby na stene Hotela Casablanca síce jasný nebol, no v meste sa nachádzajú Riverove slávne 3D maľby, známe aj ako murales. Nachádzajú sa v Exekatlkalli (Casa de los Vientos) a spoznáte ich podľa jeho iniciálok.
Murales Diega Riveru sa nachádzajú napríklad aj v San Franciscu či Detroite, New Yorku alebo Mexico City.
Adrenalínoví Cliff divers v La Quebrada
Ďalšou mimoriadnou atrakciou Acapulco Bay sú jednoznačne cliff divers (skokani z útesov) v La Quebrada.
Táto tradícia začala niekedy v 30.rokoch, kedy sa mladí muži pretekali, kto skočí z väčšej výšky. Do dnešnej doby sa tento zvyk naďalej zachoval, no dnes už tu skáču hlavne profesionáli. Skôr ako skočia z výšky 30-40 metrov do úžiny širokej asi 13m a hlbokej asi 5-6m, idú sa skokani pomodliť do kaplnky Matky Božej z Guadalupe. Sem tam si zvyknú skočiť aj so zapálenými fakľami pričom tak zapália olej rozliaty na hladine mora.
V roku 2002 Guinnessova kniha rekordov zapísala tento “úkaz” ako najvyššie pravidelne vykonávané skoky hlavou vpred.
Okrem toho sa v La Quebrada nachádza aj úplne prvý hotel v Acapulco, odkiaľ tieto skoky možno pozorovať.
Takto nejak sme prežili pár dní v legendárnom Acapulcu a je len škoda, že momentálne nie je práve vyhľadávanou turistickou destináciou. Hádam sa to raz všetko spraví a Acapulco opäť zažiari v plnej kráse aspoň tak ako tomu bolo v 50.rokoch.
~ Lenka Says ~
Sledujte moje cesty na sociálnych sieťach:
PS: Svoje jazykové znalosti zo španielčiny som si mala možnosť opäť vyskúšať na Kanárskych ostrovoch, kde sme na pár dní zakotvili na ostrove Fuerteventura.
PS: Niektoré linky v tomto článku sú affiliatné. To znamená, že pokiaľ si po kliknutí na ne niečo kúpite, pripíše sa mi malá provízia. Tá bude následne použitá na údržbu môjho blogu (hosting / doména) či na kávičku pri písaní článkov. Budem preto nesmierne vďačná, ak ich v prípade potreby použijete.
Chcete vedieť o nových článkoch na blogu čo najskôr? Prihláste sa na ich odber a dostávajte čerstvé info do vášho emailu: