…navštívila som Kazachstan a bolo to WAW

Loading Likes...

…keď sme sa s BF dohodli, že za ním prídem na pár dní do Astany, brala som tento výlet povedzme vlažne. Vlažne preto, lebo to čo nasledovalo bolo čisté omámenie. 😀 Omámenie menom Kazachstan…

Spúšťačom mojej radosti a tešenia sa bol nepochopiteľne až príchod na letisko, konkrétne na odletovú bránu. Obzerajúc si ľudí čakajúcich so mnou na boarding mi zrazu docvaklo, že idem do Ázie…

Kazachovia sú totiž výzorovo jasní Aziati, no hovoria slovanským jazykom. “To je aké super“, kričí moja hlava, ktorá už bola niekoľkokrát v JV Ázií a s takouto kombináciou sa ešte nestretla. Ako som sa neskôr dozvedela, hlavným náboženstvom v krajine je islam, no a túto kombináciu som už vôbec nečakala. 😀

Mám kamarátku, ktorá je polovičná Kazaška. Strašne zlatá baba. No a títo ľudia sa na ňu všetci podobali… 😀 Tak si moja hlava ďalej hovorí, že keď vyzerajú ako ona, musia byť určite aj takí milí. Hlava sprostá, čo dokáže. 😀 Tak som sa na nich len usmievala a tešila sa, že budem letieť s takými zlatými ľuďmi do krajiny, kde ich takých bude ešte viac. (Miruš, díky za tento pozitívny predsudok. 😀 )

Hurá, čoskoro budem opäť v Ázie! ❤

Hoci som do Astany priletela okolo 2AM, plná očakávania z novej krajiny som ešte zvládla prehliadku gorotky (EXPO village) a jedno neskoré pivo Efes v lokálnom altánku. Vitaj Astana! 😀

TROŠKU KAZAŠSKEJ VLASTIVEDY

Kazachstan je krajinou bývalého Sovietskeho zväzu, kde od jeho rozpadu, ešte v čase mojej návštevy, vládol doživotný prezident Nazarbayev. On v roku 1997 presťahoval hlavné mesto z Almaty do Astany, pričom okolie hlavného mesta je v okolí asi 500 km takmer neobývané. Dôvod, prečo sa tak stalo sa asi nikdy nedozvieme, stále sa okolo toho vedú polemiky. Mnohí sa tomu neustále čudujú, keďže ide o oblasť šírošírej stepi, kde v zime klesajú teploty pod -30 stupňov (čím sa Astana stáva druhým najchladnejším hlavným mestom na svete hneď po mongolskom Ulaanbaatare) a kedysi táto oblasť slúžila ako gulag či na testovanie jadrových zbraní… Vraj… 🙂

V roku 2019, po 30 rokoch svojej vlády, oznámil prezident Nazarbajev svoju rezignáciu a na poste ho vystriedal predseda Senátu Kasym-Žomart Tokajev. Na počesť jeho dlhoročnému vládnutiu premenovali hlavné mesto krajiny Astana na Nursultan. To mi príde neuveriteľne bizarné! 😀

Svojou rozlohou (2,724,900 km²) a polohou je Kazachstan považovaný za najväčšiu vnútrozemskú a 9. najväčšiu krajinu sveta vôbec, pričom tu žije iba 18 miliónov obyvateľov.

No a s Boratom by ste veľmi nepochodili… Kazachovia sú na túto tému veľmi citliví, priam ich uráža.

Inak roaming v KZ je celkom dosť drahý. Za minútu volania zaplatíte 2,50 EUR čo je trošku šok, keď už si zvyknete na EU roaming či bez roamingu. 🙂 Ak by ste tam išli na dlhšie, kúpte si predplatenú kartu, kde za nie veľa tenge (kazašská mena) dostanete obrovský balík dát.

Čo sa týka cien, ťažko mi súdiť či tam bolo draho či lacno. Myslím, že kvôli EXPO boli ceny isto prehnané. Avšak napríklad taká jazda Uberom sa pohybovala vo veľmi prívetivých cenách.

EXPO 2017

Časový posun medzi Slovenskom a Kazachstanom robí len slabé 4 hodinky, no dosť na to, aby som ráno bojovala s časovým posunom. 😀 Nič to ale nemenilo na našich plánoch stráviť deň na EXPO 2017, v tomto roku venované energiám budúcnosti. Keďže som na EXPO nikdy nebola, nemala som ani žiadne očakávania. Akokoľvek, bola som milo prekvapená. Niektoré pavilóny horšie, niektoré lepšie, niektoré boli zaujímavé vizuálne, technicky či inak.

Čo je vlastne to EXPO? Ide o veľkú medzinárodnú výstavu, na ktorej štáty sveta prezentujú svoje úspechy v danej oblasti. Existujú 2 druhy takýchto EXPO výstav: svetové/univerzálne a špecializované. Tá v Kazachstane bola špecializovaná, tá čo sa konala v roku 2015 v Miláne bola svetová. Výstave EXPO napríklad vďačíme aj za Eiffelovku v Paríži či Atomiu v Bruseli, keďže oba monumenty boli vystavané práve kvôli konaniu EXPO výstavy.

MESTO ASTANA (DNES NURSULTAN)

Po jednom dni strávenom v areáli výstavy EXPO sme sa rozhodli stráviť ten nasledujúci v centre mesta. Zaujímavým faktom je, že všetky monumenty (o pamiatkach sa v spojitosti s Astanou či Nursultanom hovoriť veľmi nedá) sú vystavané v jednej línií a tým pádom vám stačí vyraziť od Khan Shatyru a dlhou prechádzkou sa dostanete až k mešite Hazret Sultan. Počas tejto dlhej prehliadky astanskej architektúry sa budete miestami cítiť ako v sci-fi filme. 🙂

• Khan Shatyr – obrovský priesvitý stan pripomínajúci nahnuté cirkusové šapitó v sebe ukrýva obchodný dom. Navrhnutý bol tak, aby jeho fóliovitá strecha prepúšťala dostatok svetla či tepla a tým sa stáva budova energeticky sebestačnou najmä počas treskúcej zimy.

• I ❤ Astana – takýto nápis nemá iba taký Amsterdam, môžete sa pri ňom vyfotiť aj v Astane. Mne sa dokonca podarilo zapózovať úplne samej, bez iných fotkychtivých turistov. Ak ste náhodu medzičasom Nursultan navštívili, zmenili už aj tento nápis? 😀

• Nurzhol Boulevard – táto niekoľkokilometrová pešia zóna vám ponúkne výhľady na mnohé neuveriteľné mrakodrapy, pričom z nej môžete odbočiť aj k mešite Nur-Astana, ktorá je treťou najväčšou mešitou v strednej Ázii.

• EXPO sochy – asi dvojmetrové postavičky symbolizujú krajiny participujúce na EXPO 2017. V pozadí možno vidieť obchodný dom Khan Shatyr.

• Bayterek – táto 105 metrová veža predstavuje mýtický strom života, na ktorom sa nachádza vajce vtáka šťastia Samruka (vraj by malo ísť o toho istého vtáka ako na kazašskej vlajke).

• Ak Orda – prezidentský palác (viď modrá kupola v pozadí) pripomína Biely dom vo Washingtone.

• Palác mieru a zmierenia – táto sklenená pyramída je centrom pre náboženské porozumenie, zrieknutie sa násilia a podporu viery a ľudskej rovnosti. Ide v podstate o akési kultúrne centrum mesta Astana / Nursultan.

• Hazret Sultan – najväčšia mešita v Kazachstane, druhá najväčšia v centrálnej Ázii. Pri jej návšteve som si ako žena musela obliecť akýsi županček, ktorý ma mal zahaľovať, no vybrala som si asi detské číslo, lebo mi bol dosť krátky. 🙂 Okrem toho mali v hlavnej miestnosti natiahnutý úžasne mäkký koberec a môjho BF iba zaujímalo ako často to tepujú. 😀

Veľkolepá výstavba v Astane je možná hlavne vďaka peniazom z nerastného bohatstva, najmä ropy, na ktoré je Kazachstan veľmi bohatý.

KAZACHSTAN A JEDLO

Kazašská kuchyňa, musím uznať, mi veľmi chutila. Ťažko ale povedať, či by to tak bolo aj keby som tu strávila celý mesiac. 😀 Podľa môjho názoru je hlavnou surovinou mäso. Baranina, hovädzina a najmä konina. Typickým jedlom je plov, čo je vlastne také rizoto na orientálny spôsob, keďže obsahuje sušené hrozienka a aromatické koreniny.

Okrem kazašskej som tu vyskúšala aj kuchyňu uzbeckú a navzájom sa od seba príliš nelíšila, no jedlo bolo fenomenálne.

Voda z vodovodných kohútikov v Kazachstane pitná nie je. V reštauráciách sa vo veľkom servírujú presladené limonády či čierne čaje s citrónom vo French pressoch a veľmi ľahko tu narazíte aj na českého Kozla. Ochutnala som ťavie mlieko, ktoré odporúčam pred pitím netrepať. Vyšumí. 😀

How to get there: Kazachstan práve kvôli EXPO2017 zrušil turistické víza do 30 dní s asi 50 krajinami vrátane Slovenska. Táto skutočnosť pravdepodobne prispela aj ku vzniku novej pravidelnej leteckej linky spoločnosti Wizzair medzi Budapešťou a Astanou. Moja spiatočná letenka vyšla cca 280 EUR, ale dá sa kúpiť aj lacnejšie.

Trochu komplikovaná bola cesta na budapeštianske letisko. (Ak máte inú skúsenosť ako ja, dajte mi prosím vedieť.)

Najprv ma čakala cca 3-hodinová cesta vlakom z Bratislavy. Na Keleti Palyaudvar (hlavná železničná stanica v Budapešti) treba zobrať metro linku M2 na námestie Franza Deaka a lístok na 1 jazdu za 360 HUF. Z námestia potom ide autobus 100E na letisko a lístok za 900 HUF. Pokiaľ si ho nekúpite dopredu v automate, predajú vám ho pri vstupe do busu, pričom nastupovať sa dá iba prednými dverami.

PS: Pozor na trasu autobusu, na letisko totiž má inú ako z letiska. Ja som sa tak obabrala a čakala som, že mi pôjde spoj z Astorie na letisko… 🙁

Okrem toho som po prílete naspäť mala problém dostať sa v noci do Bratislavy a tak som si v Budapešti vybavila ubytovanie a druhý deň si pozrela mesto prostredníctvom free walking tour.

Toto bola moja 35. krajina. Ak by som mala Kazachstan navštíviť ešte raz, určite by som nevynechala návštevu Almaty či Balchašského jazera, prespala by som v jurte a snažila by som sa dostať do Bajkonuru. Tak isto by som nevynechala návštevu národného parku Charyn, ktorý veľmi pripomína americký Grand Canyon.

~ Lenka Says ~