Loading Likes...
Niš, Belehrad (Srbsko)city break
moja 34. navštívená krajina, mesiac v pohybe

.moja 34. navštívená krajina.

Po minuloročnom vydarenom výlete do macedónskeho Skopje sme sa rozhodli v podobnej zostave opäť navštíviť crazy Balkán. Za posledný rok pribudlo z Bratislavy letecky dostupných destinácií viac ako dosť a naša voľba, popri Bosne a Hercegovine, Bulharsku či Rumunsku, padla na Srbsko.

Konkrétne sme leteli do neveľkého mesta Niš na juhu krajiny, v ktorom sme ale pobudli až po návrate z Belehradu, kam sme po prílete zamierili. Po 3-hodinovej ceste autobusom nás čakal trošku rozpačitý príchod, keďže nás kúsok od stanice vítali utečenci. Bohužiaľ, aj takáto je momentálna situácia v Európe. Osobne to vo mne vyvolalo empatiu a ľútosť nad ľuďmi s týmto osudom.

lokálne jedlo, mesiac v pohybe

.lokálne jedlo.

Akokoľvek, Belehrad nás okrem toho prekvapil aj kvalitou gastra. Naša prvá večera bola v náhodne vybranej reštaurácií pripomínajúcej skôr kaviareň. Za úroveň obsluhy a kvalitu jedla by sa nemusela hanbiť žiadna reštaurácia v hlavnom meste. Hneď nám bolo jasné, že hladom nezomrieme, skôr sme sa začali obávať, aby sme si nejaké to kilko navyše so sebou nepriviezli. 😛 Aby ste boli v obraze, typickým jedlom je (podobne ako všade inde na Balkáne) mleté mäso, čiže pljeskavica, čevabčiči, sarma, burek… Pridajte k tomu biely chlieb či zemiaky, zeleninu alebo ajvar a máte predstavu. Ak však neholdujete tomuto druhu jedla, viete si tu dať čokoľvek iné od cestovín cez wrapy až po hamburgre. Hipsterčina tu je tiež celkom v kurze. ❤️ Negatívum je len, že sa tu stále v reštauráciách fajčí. 🙁

Kalemegdan, mesiac v pohybe

.Kalemegdan.

Samozrejme, okrem jedla nás zaujali aj pamiatky. Veď sme nejakí turisti predsa. 🙂 Jednou z hlavných atrakcií v Belehrade je vojenská pevnosť Kalemegdan ležiaca na sútoku Sávy a Dunaja. Okrem nádherného parku či ZOO alebo vyhliadky na úkaz zlievania sa dvoch majestátnych riek je časť pevnosti venovaná vojenskému múzeu.

vojenské múzeum, mesiac v pohybe

.vojenské múzeum.

Musím povedať, že som okolo tankov, rakiet a iných zbraní, ktoré ani neviem pomenovať, chodila po špičkách a so zatajeným dychom. Hlavou mi vírilo množstvo myšlienok a nejaké tie spomienky na dobu začiatkom 90. rokov, kedy sme v čase vypuknutia občianskej vojny išli s rodičmi na dovolenku do Juhošky a v našej červenej Škodovke odstavenej na odpočívadle sme počuli výstrely z neďalekých lesov. O rok sme tam už radšej nešli.

Belehrad, mesiac v pohybeRovnako som v hlave oprašovala vysokoškolské skriptá a snažila sa mojim spolucestovateľom vysvetliť súvislosti vojny, ktorá sa tu, v mojich očiach, skončila len nedávno. Všade, či už v Belehrade alebo neskôr v Niši, sme mohli vidieť veľké množstvo opustených domov, kam sa ich pôvodní majitelia po vojne už nevrátili.

mesiac v pohybe

.Katedrála svätého Sávu.

Ďalšou zásadnou pamiatkou Belehradu je určite Katedrála svätého Sávu,  3. najväčší pravoslávny chrám na svete. Bol postavený podľa vzoru istanbulskej Hagia Sofia a jeho výstavba trvala dlhých 70 rokov, pričom bola prerušovaná druhou svetovou vojnou či začiatkom komunistickej diktatúry. Napriek tomu, že bola katedrála oficiálne dokončená v roku 2004, vyzerá stále ako stavenisko a v jej vnútri toho tiež veľa nenájdete. Napriek tomu určite stojí za to ju vidieť.

mesiac v pohybe

.Skadarlija.

V rámci poznávania kultúry a socializácie sme sa v parku pristavili pri detskej aktivite strieľania z luku na terč. Nikde žiadne dieťa, iba tlupa akože dospelých ľudí a my medzi nimi. 😀 Dali sme si small talk s chalanom, ktorý tu dobrovolničil a ten nám vysvetlil, že srbčina je vlastne rovnaký jazyk ako chorvátčina.

To dalo poslednú bodku za mojimi rozpakmi ako s domácimi hovoriť, keďže azbuka, ktorou väčšinou v Srbsku píšu, tomu dávala taký nezrozumiteľný dojem. I keď musím uznať, že 2 semestre ruštiny sa mi tu celkom zišli. Keď nie prakticky, tak aspoň pre pokoj v duši. 🙂 Pokiaľ ste ale v Chorvátsku zvyknutí na dorozumievanie v slovenčine, tu sa toho tiež vôbec nemusíte báť. Okrem toho tu skoro všetci vedia celkom obstojne po anglicky, čo stále nabádalo môjho BF ju aj používať. 😉 Inak, ľudia sú tu nenormálne priateľskí, ochotní, sami sa vám prihovoria a pomôžu bez ohľadu na to akým jazykom hovoríte.

mesiac v pohybe

.Belehrad.

Ďalším zaujímavým faktom, pravdepodobne tiež spojeným s občianskou vojnou či bombardovaním NATO, bol badateľný príklon k Rusku, viditeľný hlavne na suveníroch s Putinom… Či to len kvôli ruským turistom? Mohli sme sa opýtať. 😀

Všetko čo sme v Srbsku videli a zažili v nás vyvolávalo veľa otázok a úvah. Najviac sme sa ale zamýšľali nad celkovým obrazom Srbska ako sme ho mali možnosť zažiť. Videli sme ľudí žobrajúcich na ulici, rozbité chodníky, výmole na cestách, ošarpané domy… Skoro ako u nás. 🙂 No dobre, nie dnes, ale pred 20 rokmi, i keď ešte máme čo doháňať, aby sme sa zbavili socíkovského nevkusu (toho nevkusného). Kontrastne s týmto zanedbaným vzhľadom mesta zrazu zbadáte obchoďák jak kráva a len neveriacky krútite hlavou, že kde tu ľudia berú peniaze nakupovať v obchodoch s rovnakými cenami ako u nás, no s platom, ktorý je x-krát menší… Inak, oplatí sa tu nakúpiť topánky. Super výber, dobrá kvalita a zaujímavé ceny.

mesiac v pohybe

.Nišská pevnosť.

Po 2 dňoch strávených v hlavnom meste sme sa  pobrali naspäť do Nišu. Toto 3. najväčšie mesto Srbska, ktorého počet obyvateľov sa pohybuje okolo 180 tisíc, sa určite oplatí navštíviť. Náš 1 deň strávený tu nám síce neumožnil vidieť všetko, no aj to málo čo sme stihli, stálo za to.

mesiac v pohybe

.rieka Nišava.

V meste, rovnako ako v Belehrade, sa nachádza pevnosť nad riekou Nišava s parkom a výhľadom na mesto. Tu namiesto vojnového múzea nájdete pozostatky tureckých stavieb ako napríklad mešitu Bali Bey,  ktorá sa ako jediná z celkového počtu 10 zachovala.

mesiac v pohybe

.mešitu Bali Bey.

V centre, na pešej zóne, sme objavili obrovskú obchodnú pasáž ukrytú pod zemou, dlhú niekoľko desiatok metrov, možno aj viac. (mám slabý odhad, sorky 🙂 )

mesiac v pohybe

.Cele Kula.

Za návštevu asi stojí aj Cele Kula, veža vyskladaná z lebiek srbských povstalcov proti Osmanskej ríši. Bohužiaľ sme ju nevideli, lebo bola zavretá keď sme tam prišli… 🙁 Ale aspoň sme sa povozili v MHD. Btw, MHD… 😀 V Srbsku majú predaj lístkov vymyslený úžasne, kúpite ich priamo v autobuse. V Niši to majú posunuté ešte na vyšší level, okrem vodiča sa v autobuse nachádza aj sprievodca, ktorý vám po usadení príde lístok predať, respektíve po vás zakričí či ho vôbec potrebujete. 😀

mesiac v pohybe

.Tramvaj.

Nedá mi opäť nespomenúť fakt, že úroveň gastra bola, dokonca aj v tak malom meste ako je Niš, na vysokej úrovni. Ak by ste tam náhodou mali v pláne ísť, určite nevynechajte reštauráciu Pleasure, kde na obrazovkách uvidíte profi zostrihy toho, čo ponúka ich kuchyňa aj s celým procesom prípravy. Chceli sme vyskúšať okamžite celé menučko. 🙂 Okrem toho, a to sa hádam dočítate aj v každom bedekri, treba navštíviť kaviareň/cukráreň Tramvaj. Interiér zodpovedá názvu, vyzerá ako staré drevené električky. Čisté múzeum, ktoré si na vlastne koži môžete aj vyskúšať.

mesiac v pohybe

.Niš.

HOW TO GET THERE: Ako som už spomenula, z Bratislavky nám začal lietať Ryanair 2-krát za týždeň. Let trvá niečo vyše hodiny a cena sa pohybuje od cca 10 EUR jednosmerne. Nám sa podarila celá letenka za 50 EUR.

Na záver…

Akokoľvek sa snažím ostať apolitická, nedá mi a podelím sa o poslednú úvahu, cez ktorú sme si prešli počas nášho výletu v Srbsku. Kto vie kde by sme boli my bez eurofondov? Asi tam kde je ešte dnes Srbsko. Nie že by to u nás bola ružová záhrada, ale treba uznať, že sme prešli kus cesty vďaka peniazom, ktoré sme boli schopní čerpať či už na cezhraničné spolupráce alebo obnovu regiónov.

A úplne na záver…

Dala som si také malé osobné predsavzatie, že by som sa chcela do Srbska tak o 10 rokov vrátiť a pozrieť sa, ako a kam sa krajina posunula. Už teraz som na to veľmi zvedavá.

…to be continued: Part 3

~Lenka Says~