…vždy, keď niekomu poviem, že sme išli autom na Kanárske ostrovy, percento zdvihnutých obočí v miestnosti sa masívne zvýši. „Čože? Prečo? Autom? Na Kanáre? To vám koľko trvalo? Prečo ste neleteli?“ Ak sa na to isté pýtate aj vy, pekne poporiadku vám odpoviem.
Otázka: Prečo práve Kanárske ostrovy?
Možno viete, možno nie, no už pár rokov vlastníme na Fuerteventure apartmán Casa Teahupoo, kde zvykneme tráviť zimu. Je to taký náš druhý domov. Aj preto sa tam pravidelne vraciame rôznymi spôsobmi či okľukami.
Otázka: Prečo nie lietadlom?
Za bežných okolností by sme sadli na lietadlo. No „narodila sa nám“ borderka Jona, a tak sme začali prispôsobovať cestovanie aj jej. V prvom roku dokonca letela, ale rátajte so mnou:
- nízkonákladovky, akou je Ryanair, vám psa neprepravia. Musíte letieť s aerolíniami ako je Austrian Airlines, čo znamená násobne drahšie letenky.
- Ak ste si mysleli, že pes letí zadarmo, ste na omyle. Počítajte s približne 300 EUR za spiatočnú letenku len pre psa.
Ako to naša Jonka zvládla? Nemôžem povedať, že by sa jej lietanie páčilo, ale vyslovene sa nesťažovala. Nie, neuspali sme ju (čo je mimochodom zakázané). Dostala prírodné relaxačné tabletky od veterinára – také, čo sa dávajú psom na Silvestra. A nie, psa na palube mať nemôžete, pokiaľ neváži menej ako 8kg. Jona musela do cargo priestoru.
Otázka: Prečo autom?
…a prečo nie? Na Kanárskych trávime cca 3 mesiace. Ak by sme leteli, auto by sme si museli aj tak požičiavať. Mohli by sme byť bez auta, ale prečo by sme to robili? Ak spočítam spiatočnú letenku pre nás dvoch a psa plus prenájom auta na 3 mesiace verzus spiatočný trajekt, ubytko cestou, pohonné hmoty a poplatky za diaľnice – od oka spočítané, cenovo to vychádza +/- takmer rovnako. Tak prečo nemať poruke vlastné auto?
Otázka: Koľko trvá cesta?
Takúto cestu autom na Kanárske ostrovy sme absolvovali už štvrtýkrát v trvaní od 5 do 9 dní (ak nerátam cestu trajektom, čo je plus ďalších 30 hodín). V závislosti od toho, ako veľmi sme sa ponáhľali (neodporúčam) a ako veľmi sme si chceli užiť jednotlivé zastávky.
Vydať sa autom na Kanárske ostrovy je na jednej strane trochu úlet, na druhej strane zároveň úplne logické rozhodnutie. Prispôsobili sme sa situácii – máme psa, máme možnosť a chuť, chceme si zobrať viac vecí ako len kufor, ktorý sa zmestí do lietadla. V aute: ja, BF a naša borderkólia Jona. V kufri: surfy, panvice, Xbox, psie granule a tentoraz aj jedno špeciálne tričko s potlačou Davida Backhama, ktoré som dostala od BFs na cestu.

Ako vyzerá taký roadtrip vo dvojici a so psom
Priznávam, Fiat Doblo nie je zrovna najromantickejšie auto na svete, ale zmestí sa tam všetko – od granulí po polovicu Decathlonu. A keď sa vyhodia zadné sedačky, dá sa v ňom aj prespať (napríklad na trajekte).


Fungovalo nám pravidlo max 6 hodín denne šoférovať a utlmiť prácu na nevyhnutné minimum. Ani jedno z toho sa však nedá dodržať na 100%.
Naša trasa v skratke: Bratislava –> Rakúsko zo severu na juh –> Taliansko popod Alpy –> Francúzsko pozdĺž stredomorského pobrežia –> Španielsko od Barcelony po Valenciu a cez vnútrozemie až do Cádizu –> trajektom na Fuerteventuru.

Po ceste sme sa ubytovali v hoteloch, ktoré akceptujú psov a majú súkromné alebo strážené parkovisko, aby sme plné auto vecí nenechávali len tak na ulici. Ideálne, ak je v blízkosti psí výbeh alebo park. Ostatné bonusy ako balkón či raňajky v cene sú plus, nie však must-have.
Keďže sme túto trasu absolvovali opakovane, máme už aj nejaké rituály či miesta, ktoré sme si nenechali ujsť a s radosťou vám ich odporúčam:
Rakúsko rezko
Hoci Rakúsko prejdeme zvyčajne na jeden záťah, zastávka na pumpe na leberkäse v žemli je pre nás povinná súčasť roadtripu. Malý rituál, ktorý nám vždy navodí cestovateľskú náladu alebo pripomenie, že sme čoskoro doma.

Taliansko chutne
Minimálne jednu noc trávime v Taliansku. Ochutnali sme Udine, Treviso či Sirmione pri Lago di Garda, avšak skutočným objavom bolo Celle Ligure neďaleko Janova.
Toto mestečko je súčasťou Talianskej riviéry, ktorá mimo sezónu ponúka menej ako polovičné ceny hotelov. Náš tip: Hotel San Michele s výhľadom na more, s pelechom a miskou pre Jonku. Jedna noc nás vyšla cca 80 EUR, zatiaľ čo v sezóne by ste si priplatili na pekných 300 EUR. Tento rodinný hotel má aj bazén, ktorý sme bohužiaľ kvôli skorej jeseni už nevyskúšali. Zato sme si všetci traja užili krásnu prechádzku po pláži či ranný beh po promenáde.


Zaujímavosťou je, že talianske hoteli často nepožadujú príplatok za psa. Ostane aspoň na skvelú pizzu či domáce cestoviny.





Francúzsko rýchlo (a zbesilo)
Hoci krajina galského kohúta v našej rodine nehrá prvé husle, niekoľko zastávok sme tu predsa len absolvovali: rodinné stretnutie na Côte d’Azur či Carcassonne, môj stredoveký sen s výhľadom na Pyreneje. Ako inak, dopriali sme si aj dobré jedlo: mušle, fois gras či pain au chocolate.





Španielsko už oddychovo
A potom prichádza zlom. Vždy, keď prekročíme hranice Španielska, mám pocit, že sme sa vrátili domov. Väčšinu cesty už máme za sebou, násobne odpadáva jazyková bariéra (keďže sa okrem angličtiny dohovorím aj španielsky) a teploty začínajú stúpať. Už pôjdeme len na juh:
Takmer francúzsky Figueres a Múzeum Salvátora Dalího, ktorý sa tu narodil, postavil svoje múzeum a nechal sa v ňom aj pochovať. Nevedela som, kam sa mám skôr pozrieť.








Letovisko Benicàssim na pobreži Costa del Azahar, ktorá nadväzuje na Costa Brava a s ním náš obľúbený hotel Voramar a 2-dňový oddych. Španielske pobrežie mimo sezóny je čistá láska – pokoj, prázdne pláže, žiadna tlačenica, ticho. Dokonca ani striktný zákaz psov na pláži zrazu neplatí.






Andalúzska Granada a historická Alhambra je miesto, ktoré vcucne každého, kto sa len trošku obtrel o históriu Španielska. Banovali by sme, keby sme si nedopriali aj večerné flamenco.










Valencia a futuristické Ciudad de las Artes y las Ciencias – waw, waw a opäť waw. Niekedy nabudúce si ho obzriem aj zvnútra, no nateraz ma teší, že som si tu absolvovala ranné venčenie. Milujem!





Vedeli ste, že originál paella pochádza práve z Valencie a typicky obsahuje králika a zelené fazuľky?

Gibraltar – kúsok anglického územia uprostred Španielska. Zrazu meníte eurá na libry, hovoríte po anglicky a namiesto tapas a sangrie si objednávate chowder a pintu. Vstup možný nielen s platným pasom, keďže tu platí výnimka!



Pred nástupom na trajekt sme si dopriali 3-dňový oddych v Cádize, v najstaršom meste západnej Európy. Aj preto jedna z našich ciest trvala až 9 dní. Absolvovali sme Free Walking Tour, vyvenčili dosýta Jonatánu, ochutnali lokálne špeciality a atmosféru. Veľmi nás bavil nočný Cadiz, kde ulice žijú aj v nedeľu o 23:00 a reštaurácie praskajú vo švíkoch. Rozlúčka či zvítanie s pevninou.







Zaujímavosťou je, že drvivá väčšina diaľníc v Španielsku je bezplatná. Maximálna rýchlosť 120km/h môže byť pre našinca na nervy málo, no paradoxne je premávka oveľa plynulejšia. Radosť šoférovať!
Ako to funguje: trajekt na Kanárske ostrovy autom
Hlavná otázka býva: „Ako sa dá dostať autom na Kanárske ostrovy?“ Možností je viac, no ani jedna z nich nevedie cez Maroko a už vôbec nie cez Afriku. Možno sa smejete, ale aj na takéto otázky som už odpovedala.
Nalodili sme sa v španielskom Cádize, ktorý upiera zrak na Atlantický oceán. Lístky na trajekt sme kupovali cez spoločnosť Naviera Armas. Cena závisí od:
- typu vozidla (osobné auto či karavan, prípadne príves),
- počtu osôb,
- a či si priplatíte za kajutu (alebo kajutu so psom). Počet kajút so psom je limitovaný, pozor na to! Kupujte v dostatočnom predstihu.
My sme už vyskúšali všetky verzie – kajutu bez psa, kajutu so psom, aj bez kajuty (čiže prespávanie v spoločných priestoroch). Pokiaľ sme mali kajutu so psom, bolo to v suchu. V kajute nás čakala miska aj pelech pre psa.
Pokiaľ ale máte kajutu bez psa, resp. ste úplne bez kajuty, rátajte s tým, že budete musieť odložiť vášho chlpáča do poskytnutej klietky umiestnenej v nie práve tichej časti lode. Podľa toho, ako sa na vás usmeje šťastie (doslova a do písmena), bude vaša cesta závisieť od toho, či existuje striktný rozpis, kedy za psom môžete ísť a kedy ho vyvenčiť, prípadne budete mať úplný freestyle a budete s ním môcť byť stále, avšak len vo vonkajších priestoroch.
Do vnútra so psom môžete iba v prípade, že idete do kajuty alebo máte pre neho vlastnú prepravku a budete s ním sedieť v spoločných priestoroch (teda okrem baru a kantíny).

Dovolenka so psom autom či lietadlom?
Láka vás niečo podobné a uvažujete či letieť alebo ísť autom? Moje odporúčanie: pokiaľ idete na menej ako 2 týždne, nechajte psa radšej doma a vybavte mu stráženie. Náš pes je zvyknutý s nami cestovať, no má problém spať v aute. Tým pádom je pre ňu 5-dňová cesta veľmi vyčerpávajúca. Tak isto by som ju zbytočne nevystavovala stresu z lietadla kvôli 2 týždňom.
Roadtrip na Kanáre určite nie je pre každého. Ale pre tých, čo milujú slobodu, vlastné tempo, dobrodružstvo vo dvojici a psa so sebou, to je splnený sen. Cesta autom na Kanárske ostrovy je vždy zážitok, ale keď ju absolvujete štyrikrát, začnete vnímať aj detaily – kedy zastaviť na kávu, kde sú najlepšie pumpy a čo si nechať nabalené poruke. A hlavne zistíte, že aj cesta môže byť cieľ.
Ak máte otázky k tejto ceste, k psovi na trajekte alebo vás zaujíma, ako sa na takýto výlet pripraviť, napíšte mi správu alebo komentár.
Viac sa o Kanárskych ostrovoch dočítate na:
…jedlo sveta #5: kuchyňa Kanárskych ostrovov
…Gran Canaria, keď opustíte turistické letoviská
…Fuerteventura, nuda alebo veľké dobrodružstvo?
…Lanzarote: miesta, ktoré stihnete navštíviť aj za víkend
~ Lenka Says ~