![[ Lenka Says ] | Travel & Lifestyle Blog](https://sp-ao.shortpixel.ai/client/to_webp,q_glossy,ret_img/https://lenkasays.com/wp-content/uploads/2019/05/l_s-2.png)
…tento týždeň na mňa na internete vybehla informácia o tom, že Marshallove ostrovy sú rádioaktívne. Zdesila som sa, keďže som práve písala tento článok. Táto správa ma zasiahla práve kvôli Martinovi a Zane, ktorí na ostrovoch žijú. (Martin o tejto téme napísal niečo viac na svojom blogu na denníku SME, kde ho nájdete ako Martin Gluchman.)
Martin a Zana, obaja pochádzajú z východného Slovenska. Martin sa vyše 10 rokov venuje výučbe angličtiny. Túlavé topánky ho trápia už od detstva, čo pravdepodobne zdedil po rodičoch. Na potulkách svetom ho náhoda zaviala k jeho spriaznenej duši Zane. Tej učarovali štetce a umenie a po dlhom období učiteľovania opustila brehy slovenského školstva.
Tu sa začal aj ich príbeh a spoločne sa odhodlali na island hopping dobrodružstvom. To môžete aj vy sledovať aj na ich IG @islands_hoppers, kde som ich objavila aj ja a ich príbeh ma okamžite zaujal.
Váš IG účet začína dátumom október 2018 a prostredníctvom vašich fotiek spoznávame Marshallove ostrovy, Kiribati, Šalamúnove ostrovy či Fidži. Ako sa mladý pár zo Slovenska ocitne na IG v Oceánii?
Na Marshallových ostrovoch sme sa ocitli vcelku plánovane. Ako vysokoškolský učiteľ angličtiny som sa uchádzal o pozíciu na miestnej univerzite a po pár výberových kolách si ma vybrali. Asi potrebovali na ostrov Slovákov. (smiech)
Oceánia pre mňa nebola úplne neznáma destinácia, keďže som už 1,5 roka žil a pracoval na Fidži. Aj preto rozhodovanie sa pre naše terajšie dobrodružstvo bolo jednoduchšie (resp. Zana nemala na výber, haha, srandujem). Nejaké približné predstavy o živote v Oceánii sme už určite mali. Hoci každý ostrov, každá krajina je v podstate odlišná, no človeku predošlé skúsenosti určite pomôžu, čo bol aj náš prípad.
Okrem vyššie spomenutých ostrovov ste boli už aj na Novom Zélande. Kam vaše cesty povedú najbližšie?
Rozhodnutie navštíviť Nový Zéland bolo jednoznačné. Ide o jednu z najkrajších krajín sveta. Nie len prírodne, ale aj ľudia sú tu veľmi pohodoví, priateľskí a otvorení každému. Nič neriešia.
Severný ostrov som si už odšliapal skôr. Preto po Silvestri strávenom v Aucklande padla voľba jasne na Južný ostrov, kde sme si chceli oddýchnuť a duševne pookriať. Prenajali sme si auto a prešli sme celý Južný ostrov. Tu na vás takmer spoza každého rohu čaká nejaká prírodná krása či vtáčik kiwi. Scenérie, kde vám sánka spadne dole a ostanete v nemom úžase, aký je tento svet nádherný.
Najbližšie by sme chceli zavítať na niektoré z okolitých odľahlých ostrovov, na ktorých sme ešte neboli (Pohnpei v Mikronézii, Guam, Palau, a pod.). Stále je tu čo objavovať. A hoci si každý povie, že ostrov ako ostrov, všetko na jedno kopyto, sú tu badateľné rozdiely. Hlavne v spôsobe života miestnych obyvateľov, zvykoch, tradíciách a zmýšľaní ľudí.
Preprava medzi ostrovmi však nie je najideálnejšia. To spôsobujú hlavne nedostatočné spojenia, pokrytie aerolinkami a málo rozvinutá infraštruktúra. Drvivá väčšina ostrovných krajín je rozvojových, resp. rozvoj je tam skutočne ešte len v plienkach. To je svojím spôsobom unikátne, čo nás láka a priťahuje. To, čo človek v dnešnom modernom svete nezažije len tak ľahko. Preto to má pre nás svoju výpovednú hodnotu, keď môžeme vidieť tzv. old school way of life a aspoň čiastočne sa priblížiť tomu pôvodnému back to the roots…
Využívate možnosti, ktoré sú vám ponúknuté na časté cestovanie. Kde je však vaša základňa či base camp?
Snažíme sa byť v pohybe ako sa najviac dá. Cestovanie je spestrením si nášho pobytu a života v Oceánii. Primárne učím na miestnej univerzite na Marshallových ostrovoch. Bývame v hlavnom meste Majuro, kde teda máme svoju základňu. Ide o atol, svojimi rozmermi asi jeden z najväčších z Marshallových ostrovov. V skutočnosti je však celkom malý, ehm, rozumej poriadne malý, ale o to krajší, exotický a rozmanitý.
V dnešnej dobe je veľmi obľúbené digitálne nomádstvo. Učiteľ angličtiny a umelkyňa na voľnej nohe (@zana_art16), pracujete aj vy na svojich cestách?
Áno, práca je hlavný dôvod, prečo sme tu. Ja vyučujem na univerzite angličtinu. Zane sa pre zmenu naskytla možnosť študovať angličtinu (haha, nie, ešte som nebol jej lektorom). Popri tom sa uchytila s maľovaním obrazov a portrétov, ktoré majú čoraz väčší úspech. Zároveň sa jej práca zapáčila univerzite, tak skrášľuje steny univerzitných budov maľbami s lokálnymi motívmi.
Ako sa dá zo strednej Európy najlepšie dostať do Polynézie, Melanézie či Mikronézie?
Uff, tak to je asi najzložitejšia otázka. Všetky oblasti sú veľmi širokým pojmom, keďže zaberajú celú plochu Tichého oceána. Do Polynézie sa je najjednoduchšie dostať z USA, na Havaj je to už len na skok. Do Mikronézie je to najjednoduchšie z Ázie, najlepšie z Japonska, Taiwanu a Filipín. A do Melanázie sú najlepšie spojenia letmi na Fidži, čiže najskôr by som najlacnejšie odporúčal z Austrálie a Nového Zélandu. Fidži má dobré letecké spojenia aj s Áziou a Severnou Amerikou, keďže ide o akýsi dopravný uzol nie len Južného Pacifiku.
Než ste sa na Marshallove ostrovy dostali, aké boli vaše očakávania či úmysly? Ako sa stretli či nestretli s realitou?
Životom som sa postupne naučil, že najlepšie je nemať žiadne očakávania. A to z jednoduchého dôvodu. Ak niečo náhodou nevyjde, veď predsa nevieme ovplyvniť všetko vôkol seba, tak človek aspoň nebude zbytočne sklamaný. To sa mi postupne stalo akousi alfou-omegou cestovania, akýmsi pravidlom číslo jeden.
Je dobré mať nejaký približný plán, čo kde vidieť, približnú predstavu o živote na danom mieste. No život presne nalinajkovaný podľa šablóny s cestovaním snáď asi ani nie je možný. Stále vás niečo nové prekvapí, stále zažijete niečo nové, nečakané.
Šli sme tu jednoducho s úmyslom užiť si život v pravom zmysle. Zažiť niečo nové, dosiaľ nepoznané, čo sa nám zatiaľ darí. Každý deň je iný a vonkoncom sa tu nenudíme. Realita každodenného života je úplné iná ako keď cestujete s cestovnou kanceláriou, ste v 5-hviezdičkovom rezorte, máte zaplatený all-inclusive pobyt a o všetko je doslova postarané. Každodenný život je tu v podstate svojím spôsobom rovnaký ako aj doma. Človek musí niečo robiť, aby mal z čoho žiť, musí sa starať o domácnosť, nakupovať, variť a pod.
Avšak rozdielom, ktorý ma až tak veľmi neprekvapil po predošlých skúsenostiach z Fidži, je pohodovejší život – pacifický, ostrovný. Nikto sa nikam nenáhli, na všetko je viac času, preto je tu aj mentalita úplne odlišná. Všetko je tu potrebné pochopiť, nastaviť sa a potom ide všetko jednoduchšie a ľahšie. O prekvapenia sa nám tu každý deň stará príroda. Východy a západy slnka sú tu neskutočné, každý deň máme iné predstavenie a nevieme sa toho nabažiť.
Negatívnym prekvapením je tu množstvo áut, ktoré na takomto malom ostrovčeku vlastnia zahraničné firmy a miestny obyvatelia. Spomenul by som aj znečistenie a odpadky, ktoré sú veľkým negatívom, no zároveň to nie je nič prekvapujúce. Bohužiaľ je to veľkým globálnym problémom, hlavne v rozvojových krajinách.
Keby ste mali vymenovať 5 bizarností, s ktorými ste sa tu zatiaľ stretli, ktoré by to boli?
Asi top bizarnosťou je už spomínané množstvo automobilov, na tak malý ostrovček, či skôr atol, je to neuveriteľné množstvo.
Ďalšími bizarnosťami je odľahlosť, a s ňou spojené slabšie zásobovanie ostrova, hlavne zeleninou. S tým je aj spojená nemožnosť vypestovať si čokoľvek vlastné, keďže atol je koralového pôvodu.
Na druhej strane, betelový orech si vedia zabezpečiť dovozom. Ide o ich obľúbený halucinogén, ktorý žujú a spôsobuje im príjemné opiátové stavy, avšak kazí im chrup a spôsobuje rakovinu.
Poslednou bizarnosťou sú hroby, alebo dokonca celé cintoríny rovno pod oknami ich príbytkov. Pod nohami tu nie je pôda, ale tvrdý koral. Dôvodom je, aby mali pozostalých stále pri sebe a aby ich z praktického hľadiska neodplavil oceán, keďže sa Marshallove ostrovy potápajú vplyvom globálneho otepľovania.
Aké sú typické jedlá na Marshallových ostrovoch a ktoré z nich ste si vy obľúbili?
Najlepšími pochúťkami miestnej kuchyne sú samozrejme rôzne druhy morských živočíchov pripravených na tisíce spôsobov. Asi každá rodina má svoje vlastné zaručené tipy na prípravu. Je skutočne z čoho vyberať. Podmorský svet je natoľko bohatý, že netreba dlho čakať a ryby sa vám doslova samé hádžu na háčik. Najviac nám zatiaľ chutil tuniak, ide o skutočne veľkú rybu, a hlavne chutnú a sýtu. Spomedzi ďalších obľúbených miestnych špecialít je to rôzne ovocie ako banány, kokosy, pandany, chlebovníky, pripravované na grile, v zemi, v kokosovom mlieku, v banánových listoch v pahrebe.
V Oceánii ste už prežili Vianoce ale aj Veľkú noc. Čím sa tieto sviatky odlišujú od tých slovenských?
Odlišujú sa hlavne tým, že nemáme sneh a nedá sa hovoriť o klasicky bielych Vianociach. Jediný sneh, čo sme tu videli bol v supermarkete v mrazáku alebo v spreji (haha). To bol náš jediný kontakt s bielym snehom.
Ináč sú to Vianoce na pláži, grilovanie a piknik pri západe slnka. Mne to veľmi vyhovuje, naše klasické Vianoce na snehu aké máme na Slovensku mi popravde veľmi ani nechýbali. Zana si však rada zaspievala koledy. Aj by rada vymrzla pri mínusových teplotách niekde na vianočných trhoch s punčom v ruke. Trochu jej chýbala tá klasická vianočná atmosféra. Marshallove ostrovy zdieľajú americkú kultúru, keďže ostrovy sú americkou kolóniou. Takže v supermarketoch hrali vianočné koledy, konzum v plnom prúde. No samotné Vianoce sme strávili u známych na Fidži. A boli to skutočne Vianoce ako sa patrí. Stoly sa prehýbali vianočnými Fidži dobrotami, o ktorých sa nám ani nesníva. Fidži rodina sa zišla vcelku vo veľkom počte. My dvaja ako ich čestní hostia sme si užívali Vianoce v kruhu ich rodiny. Svorne sme viedli debaty, keďže som sa s nimi stretol po vyše dvoch rokoch.
Pomimo iných u nás bežných sviatkov, oslavujú Marshallove ostrovy ešte Manit Day, čo je niečo ako Deň kultúry. Namiesto Dušičiek oslavujú Nuclear Victims’ Day, kedy si pripomínajú obete jadrových útokov USA po 2.svetovej vojne.
Aké sú vaše plány do budúcna?
Dobrá otázka. Na Marshallových ostrovoch sme na 2 roky. Potom sa uvidí, čo ďalej. Nechceme nič siliť a predbiehať, uvidíme ako sa veci vyvinú. Zatiaľ sme tu spokojní, tak uvidíme, ako to pôjde ďalej. Raz sa určite vrátime. Asi ako všetci zahraniční Slováci, aj nás by to ťahalo domov kvôli rodine, krásnej prírode a blízkym.
Oceánia je oblasť súostroví nachádzajúcich sa v Tichom oceáne, pričom sa delí na 3 regióny: Melanézia, Mikronézia a Polynézia.
Melanézia je oblasť JZ Tichomoria nachádzajúca sa na S a SV od Austrálie. Sem patrí napríklad Fidži, Šalamúnove ostrovy, ale aj indonézsky Flores či Timor.
Mikronézia sa nachádza na sever od Melanézie. Patria sem Marshallove ostrovy, ale aj Guam či Kiribati, o ktorých som písala na vysokej škole seminárku.
Zvyšnú časť Tichého oceánu pokrýva Polynézia (môj najväčší cestovateľský sen). Tu nájdete okrem iného aj Cookove ostrovy, Havaj, Veľkonočný ostrov ale aj Francúzsku Polynéziu.
~ Lenka Says ~